Navštevoval som aj VŠMU v Bratislave, ale keď prišla ponuka z bruselskej školy P. A. R. T. S., ktorá patrí medzi svetovú špičku, čo sa výučby tanca týka, neváhal som. Školu v Belgicku som aj dokončil a získal akýsi štatút profesionálneho tanečníka. Spoznali sme tam ďalšieho člena a založili našu skupinu. Okrem piatich nezávislých slovenských tanečníkov sú jej súčasťou aj francúzsky hudobný skladateľ, belgický svetelný dizajnér a Holanďan, ktorý navrhol kostýmy.
Projekt Opening Night mal slovenskú premiéru práve v Prievidzi...
Áno, oficiálna premiéra je naplánovaná na november v španielskej Barcelone, v Prievidzi sa konala akási slovenská predpremiéra. Aj keď nepredpokladám, že sa s predstavením ešte do Prievidze vrátime, som rád, že naše prvé vystúpenie mohli vidieť práve ľudia z môjho rodného mesta. Už teraz máme naplánovaných veľa ďalších repríz po celej Európe, o rok by sme s ním radi prišli do Banskej Bystrice alebo Bratislavy.
Môžete charakterizovať súčasný tanec?
Súčasný tanec nie je druhom činohry, nemá byť chápaný z hľadiska deja. Každý človek si z neho zoberie to individuálne, na čom svoje chápanie postaví. Je to zložené z rôznych prvkov, ktoré vzájomnou symbiózou vytvárajú zmysluplný celok. Súčasný tanec však nie je možné presne definovať, išlo by o škatuľkovanie. Každé predstavenie je iné a jedinečné. Hlavné je, aby bolo dobré, aby malo prínos, zaujímavú myšlienku. Malo by spĺňať kritériá, ktoré sú platné pre mnohé iné dramatické prejavy.
O čom je predstavenie Opening Night?
S Les SlovaKs spolupracujeme už dlho, ale toto je náš prvý projekt, pri ktorom sme stáli spoločne na javisku. Dlho sme sa o ňom rozprávali, uvažovali, ako by malo vyzerať. Zhodli sme sa na tom, že by malo byť zrozumiteľné pre všetkých divákov. Tí pozornejší si tam mohli všimnúť aj prvky slovenskej ľudovej kultúry. Pretože aj keď žijeme v zahraničí, stále sme Slovákmi. Preto je predstavenie poprepletané slovenskou kultúrou s nádychom folklóru.
Hlavnou témou je oslava tanca, radosť z pohybu. Príbeh tam nefiguruje, prevládajú osobné skúsenosti a pocity jednotlivých účinkujúcich, ktoré sa navzájom prelínajú. Popri fixnej štruktúre predstavenia sa v ňom nachádzajú aj improvizované prvky, dôležitá je interakcia s publikom.
Plánujete návrat na Slovensko?
Už tretí rok žijem v slovinskej Ľubľane, kolegovia v Bruseli, kde sa všetci zdržiavame najčastejšie. Pracujeme však v rámci celej Európy. Každý sa okrem Les SlovaKs venuje aj iným aktivitám, ja tancujem, tvorím choreografie a učím. Tanec ma živí a mám to šťastie, že môžem robiť to, čo ma naozaj baví. V Belgicku a v Slovinsku mám na tancovanie vytvorené dobré podmienky, preto o návrate do Prievidze zatiaľ neuvažujem. Ale samozrejme, že mi veľmi chýba moja rodina a domov. Les SlovaKs sa však podarilo presadiť v zahraničí, tak tam zatiaľ ostaneme. Na Slovensku nás ľudia nepoznajú, v Európe sme obľúbení.
Máte nejaké túžby a plány do budúcnosti?
Životné ciele sa postupne menia. Všetko napreduje dopredu, to, čo dnes povieme, už onedlho nemusí byť pravda. Aj napriek tomu by som chcel, aby bola naša skupina úspešná a aby sa aj predstavenie Opening Night tešilo diváckej obľube. Hlavne, nech sa hrá. Už teraz je oň veľký záujem v mnohých európskych mestách, tak dúfam, že to tak bude aj naďalej. Teší nás, že môžeme tancovať v predstavení plnom optimizmu a pozitívnej energie. Vždy nás potešia kladné odozvy, tak nech ich je čo najviac.
