Napriek tomu, že dnes sa už nimi riadi málokto, predsa ich niekoľko nájdeme aj na hornej Nitre. Ich hodnota je už skôr historická. Jedny sú aj vo farskom dvore v Bojniciach, nad vstupnou bránou. „Pochádzať môžu z rokov 1730 – 1746, no nevylučujem, že môžu byť aj staršie,“ hovorí archivár Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice Erik Kližan.
Princíp fungovania slnečných hodín nie je zložitý, vysvetliť ho však, nie je jednoduché. Základom je hák, na ktorom je pripevnená kovová tyč. „Uhol, ktorý zviera so stenou, je v jednotlivých mestách a obciach rozdielny. Správny uhol je ten, keď od pravouhlého, to znamená tyč kolmo na stenu, odrátame zemepisnú šírku tej - ktorej lokality. Ak teda obec leží napríklad na 49. stupni zemepisnej šírky, odrátame z deväťdesiatstupňového uhla 49 stupňov a do tejto polohy nastavíme tyč. Na stene sú ďalej nakreslené čiary a čísla, ktoré znázorňujú jednotlivé časové úseky. Podľa toho, kam tieň tyče dopadne, toľko je hodín,“ priblížil princíp slnečných hodín E. Kližan. Pripomenul, že vždy boli vytvorené na južných stenách budov. Slnko sa totiž na svojej každodennej púti „pohybuje“ od východu na západ po južnom obzore. Najvyššie je slnko okolo poludnia, preto sú aj čiary na hodinách pri dvanástke najdlhšie, k okrajom sa skracujú.
Slnečné hodiny v bojnickom farskom dvore sú umiestnené nie priamo na juh, ale na juhovýchod. Keď sme ich s Erikom Kližanom skúmali, ukazovali štvrť na desať. V skutočnosti však bolo približne desať hodín. „Z toho môžeme usudzovať, že boli zhotovené počas zimného času, ku ktorému sa vraciame už tento víkend. Hodiny tak budú presnejšie, i keď nie úplne presné. Naši predkovia nežili takým uponáhľaným spôsobom života, ako dnes my. Stačilo im, aby poznali základný čas, teda celé hodiny. Či bolo v skutočnosti o desať minút viac, či menej, nebolo pre nich až tak rozhodujúce,“ uvažuje E. Kližan a dodáva: „Slnečné hodiny sú však nedokonalé predovšetkým tým, že ´fungujú´ len počas dňa, aj to len keď svieti slnko. Ľudia v minulosti však na čas pozerali cez deň, keď museli robiť. Večer ich už určite tak veľmi nezaujímal.“
V mestách a obciach boli slnečné hodiny zhotovované hlavne na významných budovách. Mohli to byť napríklad radnice, či obecné domy. Najčastejšie ich však nájdeme na kostoloch. Platí to aj pre okres Prievidza. V Bojniciach sú už v spomínanom farskom dvore nad vstupnou bránou, ale tiež na múre terajšieho hotela Lipa, i keď nie sú funkčné. Ďalšie slnečné hodiny, pochádzajúce z roku 1662, sú aj v Prievidzi na južnej strane farského kostola. V obciach okresu ich nájdeme len na kostoloch v Ráztočne, v Tužine a Horných Vesteniciach. „Ich pôvod by som zaradil do obdobia baroka,“ dodal E. Kližan.
Nech už vznikli kedykoľvek, podstatné je, že sa uchovali a v dnešných dňoch približujú dávnu minulosť.
Autor: mak