Dohodnúť si stretnutie s kominárom Jozefom Hlinkom je v súčasnosti rovnako ťažké ako s celebritou zo šoubiznisu. My sme však mali šťastie. „Tento deň mám trochu voľnejší, inak som maximálne vyťažený. Telefón mi neustále zvoní,“ hovorí J. Hlinka a vysvetlí: „Ochladilo sa, ľudia začali pomaličky prikurovať. Odrazu sa teda spamätali a zistili, že im komín neťahá tak, ako by mal. Preto treba volať kominára.“ Päťdesiatdvaročný J. Hlinka ich predovšetkým čistí, to je základ jeho kominárskej práce. Okrem toho napríklad skontroluje komín, či nie je popraskaný, neobíde ani dvierka. Pri plynových komínoch overí, či neuniká plyn.
I keď sa ešte pred pár rokmi zdalo, že kominára už pomaly na ulici ani nestretneme, situácia sa obrátila. Ľudia sa totiž vracajú ku klasickému kúreniu s pevnými palivami. „Tento trend nastal asi pred dvomi či tromi rokmi. Cena plynu sa zvýšila a tak ľudia hľadajú iné, lacnejšie alternatívy. Nie je vôbec zriedkavosťou, keď si tepelný spotrebič namontujú ľudia aj do bytov v činžiakoch. Práce teda nám, kominárom, neubudlo,“ hovorí J. Hlinka, oblečený v typických čiernych monterkách, s bielou čiapkou na hlave. Chýbala mu len oceľová štetka prevesená cez plece. „Používa sa už menej ako kedysi. Pri práci využívame modernejšie pomôcky. Sú to silónové navijaky, dlhé až pätnásť metrov, na ktorých môžeme meniť rôzne hlavice podľa typu komína. Máme však aj ďalšie meracie prístroje, či malú kameru, ktorou sa dostaneme do komína.“
Ľudia odborníkov, akými kominári sú, potrebujú. Nielenže komíny vyčistia, ale ich aj skontrolujú. „Neraz sa mi stane, že ma zavolajú, aby som im prišiel dať kvôli poistke potvrdenie, že som komín skontroloval, že je všetko v poriadku. Bez kontroly však nič také nevydám. Potvrdením totiž beriem zodpovednosť za stav komína,“ vysvetlil J. Hlinka.
Nebojí sa výšok, na behanie po strechách si už zvykol. Nikdy sa pri tom nezranil, pretože si dáva väčší pozor ako na rovnej zemi. O napínavé zážitky však vo výškach núdzu nemá. Komíny sú totiž otvorené, hocičo do nich môže spadnúť. „V Bojniciach nechcel jeden komín dobre ťahať. Dôvodom boli sršne, ktoré si v ňom postavili hniezdo. Práve v Bojniciach je aj dosť veveričiek a často nachádzam ich mŕtve telá v plynových komínoch. Okrem nich však aj vrabce, hrdličky, či holuby. V jednom som ich raz našiel až päť,“ zaspomínal si J. Hlinka.
Nevedno prečo, no ľudia stále veria, že kominár prináša šťastie. Jozef Hlinka sa o tom denno-denne presviedča. „Keď idem po ulici, ľudia sa tešia, že ma vidia, usmejú sa na mňa. Mnohí sa ma, samozrejme, aj dotknú a zoberú si z môjho odevu na prst trochu sadzí pre šťastie. Zaujímavé je, že neraz za mnou utekajú aj z veľkej diaľky, len aby sa ma dotkli.“ Je aj samotný kominár šťastný? „Tvrdím, že som šťastný, hlavne keď sa domov z práce vrátim živý a zdravý,“ poznamenal s úsmevom.
Jozef Hlinka sa kominárstvu pred rokmi vyučil. Dlho sa mu však nevenoval. Až po roku 1989 sa k nemu vrátil, keď si na toto remeslo založil živnosť. „Predo mnou sa v rodine nikto kominárstvu nevenoval. No teším sa, že v ňom bude pokračovať jeden z mojich synov,“ dodal J. Hlinka.
