zabudli na tých, ktorí majú duševné problémy. Na tých, ktorých sa Svetový deň duševného zdravia najviac týka.
Dievčatá z občianskeho združenia Šťastie si ty aj v chladnom počasí trpezlivo stáli pri svojom stolíku a ponúkali nezábudky. Okoloidúcim vysvetľovali, ako vyzerá svet duševne chorého človeka a aké dôležité je takýmto ľuďom pomáhať. „Lebo nikto si nemôže byť istý, či podobný osud nestretne práve jeho. Chorobu si človek nevyberie a my za to nemôžeme,“ vysvetľuje potrebu tolerancie a pomoci členka OZ Šťastie si ty Veronika Čermáková a jej kamarátka Martina Machová dodáva: „Dôležitá je informovanosť, ľudia majú možnosť dozvedieť sa o nás a o duševných chorobách niečo viac. Chceme, aby nás nebrali ako netvorov, ale ako rovnocenných členov spoločnosti.“ Obe dievčatá majú svoje sny, ktoré sa navzájom dopĺňajú – toleranciu a zdravie.
Zbierka sa konala pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia a je venovaná ľuďom s duševnými ochoreniami, ale aj ostatným, ktorí by si mali uvedomiť vážnosť duševných porúch a snažiť sa im predchádzať. Adriana Karáseková, predsedkyňa OZ Šťastie si ty vysvetlila: „Kampaň sa konala po štvrtýkrát. Prievidza bola prvým mestom, ktoré ju v rámci Slovenska zorganizovalo. Podľa nášho vzoru sa kampaň stala každoročnou tradíciou v celej krajine. Jej hlavným cieľom je sociálne začlenenie chorých ľudí do spoločnosti a rozvoj komunitných služieb na hornej Nitre.“ Zbierka smeruje k zmierneniu sociálneho vylúčenia a diskriminácie ľudí s duševnými problémami. Vyzbierané peniaze budú využité aj na podporu aktivít pre týchto ľudí. „Nechceme sedieť doma a utápať sa v samote. Radi sa stretávame, organizujeme rôzne podujatia a akcie. Chceme sa naplno integrovať medzi ostatných členov spoločnosti.
Kampaň podporili aj dobrovoľníci z prievidzských stredných škôl, ktorí na námestí predávali malé modré kvietky. Podľa slov Patrície Kolárikovej a Lenky Balážovej z prievidzského gymnázia „ide o veľmi dobrú akciu, pretože pomáhať treba“. Veľa ľudí ich názor zdieľalo a mnohí radi vhodili pár korún do kasičky. „Prispela som, pretože je veľa chorých a málo sa pre nich robí. Rada podporím všetky akcie, ktoré sledujú osudy ľudí odkázaných na pomoc iných. Mám z toho úprimnú radosť a pokoj v duši. Nikdy neviem, kedy to budem potrebovať ja,“ presvedčene hovorila okoloidúca pani.
