Život Žanety Buckovej pred rokmi tiež zahalil smútok a depresia. 29-ročná rodáčka z Bardejova sa kvôli rodinným problémom, na ktoré nerada spomína, pred dvoma rokmi presťahovala do Handlovej. Žije tam aj jej brat a na hornej Nitre našla nový domov, rodinu, priateľov. Všetci jej pomáhajú predierať sa pre ňu tak ťažkým reálnym životom. Životom, do ktorého pred časom vystúpila z hmly.
Chorá duša
Žanete v roku 2004 lekári diagnostikovali polymorfnú psychotickú poruchu s príznakmi schizofrénie. Vďaka liekom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jej života, dokáže s ochorením žiť. Aj keď svoj život nepovažuje za plnohodnotný, pretože choroba zanechala na jej duši následky, v podstate je šťastná. Ale nebolo to tak vždy. Ako sama tvrdí: „Odmalička som bola uzavretá, mala som rada samotu, priateľkami mi boli knihy a skrývala som sa pred možnými problémami. Nikdy som nemala kamarátov, samota mi vyhovovala, cítila som sa bezpečnejšie bez prítomnosti ľudí. Komunikovať s cudzími mi robilo problém, vždy som bola citlivá.“
Duševne chorí ľudia sú vo všeobecnosti oveľa senzitívnejší ako ostatní. Inak reagujú na vonkajšie podnety a negatívne správanie okolia, strach z neúspechu či ohováranie v nich vyvoláva neistotu a úzkosť. Uvedomujú si, že sú iní, poznajú svoj problém, preto sa často uťahujú do ústrania. Snažia sa vyhnúť konfrontácii s okolím. Ani Žaneta nevedela riešiť problémy a často pred nimi utekala. No teraz sa snaží bojovať zo všetkých síl. Oporou sú pre ňu bratia, s ktorými svoje pocity konzultuje. Aj keď sa cíti dobre, ako sama tvrdí, nedokáže naplno vnímať realitu a často sa uťahuje do svojho sveta.
Svetlo nádeje stále svieti
Každý duševne chorý človek má svetlé chvíle plné nádeje. Rovnako aj Žaneta. Nanovo buduje vzťahy s rodinou, okolím a bohom. Snaží sa prenikať do reálneho sveta. Myslí si, že je na dobrej ceste a z choroby sa dostáva: „Neúspechu a zlyhania sa neobávam, verím, že už bude len lepšie. Svoj kalich horkosti som vypila do dna. Bolo to dávno a chcem na to zabudnúť,“ odhodlane tvrdí Žaneta.
V súčasnosti je členku občianskeho združenia Šťastie si ty, v ktorom sa stretávajú ľudia s duševnými poruchami. Našla si tam veľa nových kamarátov a tí jej dodávajú silu a odvahu postaviť sa všednému životu. „Chorí ľudia sú odsúvaní na okraj spoločnosti a vysmievaní, s čím som sa sama neraz stretla. V združení sa nič také nestane. Sme tam všetci na jednej lodi, poznáme svoje trápenia a rozumieme si. Preto sa snažíme všemožne si navzájom pomáhať,“ vysvetľuje Žaneta.
V roku 2006 začala pracovať u Mestskej polície v Handlovej. Prácu má rada, považuje ju za balzam na dušu. S kolegami vychádza dobre, vedia o jej chorobe, ale správajú sa k nej normálne, bezprostredne a milo. Robí s piatimi kamerami a sleduje, či sa v uliciach dodržiava poriadok. Ešte žiadneho páchateľa trestného činu neprichytila, ale s priestupkami sa stretáva často.
Umelkyňa a praktická žena
OZ Šťastie si ty a rodičia jeho klientov jej pomohli zorganizovať už druhú autorskú výstavu s názvom Vo mne a okolo mňa, ktorá bola sprievodnou akciou Dní duševného zdravia. Vo svojich dielach využila techniku olejomaľby a asambláže a zaoberala sa tematikou ľudí, ale aj jedla, prírody a všetkého okolo nás. Inšpiruje ju krása: „Reprodukujem všetko, čo ma očarí, aj keď ide o obrázok z časopisu. Človek potrebuje krásu ako soľ. Mám na mysli predovšetkým vnútornú krásu ľudí.“ Aj napriek tomu, že sa jej kvôli chorobe nepodarilo doštudovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, maľovanie ostalo jej vášňou.
Na otázku, čo by v živote chcela, odpovedala: „Spýtala som sa srdca, po čom túži moja duša. Sníval sa mi sen, že som na jachte a dvíham najdôležitejšiu plachtu. Z toho vyplýva aj môj sen. Chcem byť výnimočná a úspešná umelkyňa, mať výstavu v Bratislave, kde by som sa rada stretla so svojím vysokoškolským učiteľom.“ Nič by ju nepotešilo viac, ako keby ju pochválil a povedal: „Vždy som vedel, že v tebe niečo je.“ Čo sa týka osobného života, rada by bola praktickou ženou: „Doteraz som bola zasneným rojkom, teraz chcem opak. V budúcnosti by som si rada založila aj rodinu, v ktorej je silná a múdra matka veľmi dôležitá. Dúfam, že sa raz takou matkou stanem,“ dodáva Žaneta.
