Dušana Čierna štartovala spoločne s Lindou Málikovou a Barborou Buchtovou v súťaži družstiev kata žien. V pavúku bolo ich prvým súperom Nemecko, ktoré však na prekvapenie na súboj s našimi reprezentantkami nakoniec nenastúpilo. Slovenky v druhom kole nastúpili proti Rakúšankám, pričom to bol duel o postup do finále. Favoritkami boli naše reprezentantky, no výsledok bol jasný v prospech ich súperiek - 3:0. Táto prehra znamenala stop pre Slovenky, no taktiež konečné tretie miesto.
„Na šampionáte štartovalo len šesť družstiev. Nízky počet bol zrejme preto, že na majstrovstvách Európy mohli v kategórii jednotlivkýň súperiť len po dve ženy z každej krajiny,“ priblížila konkurenciu Dušana Čierna a opísala aj súboj o postup do finále: „V semifinále sme prehrali dosť prekvapujúco s Rakúšankami. Podľa mňa sme boli lepšie, no rozhodcovia mali iný názor. Rakúšanky mali síce navonok efektnejšiu zostavu, no oveľa menej realistickejšiu. Zrejme im pomohlo i to, že Rakúsko má k usporiadateľskej krajine, ktorou bolo Nemecko, veľmi blízko. Kedy sme boli nasadené do opačnej strany pavúka, sme určite vo finále. Tam boli súperky, ktoré by sme museli zdolať. No teraz je už o tom bezpredmetné diskutovať.“
Dušana Čierna zápasom s Rakúskom ukončila svoje vystúpenie na európskom šampionáte. Tentoraz v kategórii jednotlivkýň kata neštartovala.
„Tam som nemohla štartovať, pretože v tejto medzinárodnej federácii, ako som už spomenula, môžu štartovať v jednotlivcoch len dve karatisticky z jednej krajiny. Uprednostnené boli z našej krajiny Buchtová a Máliková, ktoré sú staršie a majú viac skúseností. Ani jedna však tentoraz cenný kov nezískala. Mimochodom, mohlo sa stať, že by som neštartovala ani v súťaži družstiev, veď veľkú časť nákladov, okrem štartovného, sme si museli hradiť sami. Mne, ale aj ďalšiemu Prievidžanovi Ivanovi Horniakovi, v tomto smere dosť pomohol prievidzský tréner Miroslav Šenk,“ vysvetľuje karatistka, ktorá bola vo februári vyhlásená za rok 2006 za najúspešnejšiu športovkyňu Prievidzského okresu.
Dušana Čierna mala po šampionáte dosť zmiešané pocity. Medaila potešila, no cesta k nej bola príliš jednoduchá...
„Pocity po zisku medaily boli rozpačité, bolo to na nás vidieť aj pri odovzdávaní medailí na stupni víťazov, kde sme sa netvárili dvakrát šťastne. Veď sme nevyhrali ani jedno stretnutie. Túto skutočnosť nám dal dosť pocítiť aj reprezentačný tréner Klementis na tréningu v Bratislave po návrate na Slovensko. Jasne nám vytkol, že on trénuje len majstrov sveta a Európy, nie bronzové medailistky! Dal nám na tréningu poriadne zabrať a natiahol tréningovú jednotku o viac ako hodinu. Ale zvládli sme to.“
V polovici októbra Dušanu Čiernu čaká ďalší vrchol sezóny – majstrovstvá sveta, ktoré budú v Taliansku. Tam si bude chcieť napraviť chuť po rozpačitom šampionáte...
„Podľa pôvodných informácií by som tam mala štartovať, no nebudem prekvapená, keď sa tak nestane. V našej federácii prebiehajú určité žabomyšie vojny medzi čelnými predstaviteľmi a tak sa môže stať všeličo. Ak však budem štartovať, tak v kategórii jednotlivkýň i družstiev. V družstvách by mala byť oveľa silnejšia konkurencia ako teraz v Nemecku. Počítam, že viac ako 10 družstiev. Medzi jednotlivkyňami to bude ešte náročnejšie, no rada by som zabojovala o cenné kovy v oboch kategóriách. Opakujem však, že len za predpokladu, že do Talianska vôbec pocestujem...“
