Streda, 16. jún, 2021 | Meniny má Blanka, BiankaKrížovkyKrížovky

Keď jej hrozilo oslepnutie, nezaložila si vlastnú rodinu

„Prídete sám?“, spýtala sa ma Tatiana Špecíková, keď sme sa telefonicky dohodli, že ju navštívim u nej doma, v Novákoch. Zmysel tejto krátkej otázky som pochopil až počas rozhovoru s ňou.

„Prišli ste správne,“ vítala ma pri bráne usmiata pani. „Už vás čaká...“ Len čo ma pani Tatiana začula, ozvala sa. Z jednej izby do druhej prešla pomocou bielej paličky. Je totiž nevidiaca. „Mám pomocníčku, ktorá mi so všeličím pomôže,“ objasnila prítomnosť usmiatej pani. Uvedomil som si, že určite prišla aj kvôli mne, cudziemu človeku. Vôbec jej to nezazlievam. V dnešnej dobe, keď je zla a zákerností okolo nás neúrekom, bola jej opatrnosť namieste.
Pani Špecíková sa usadila do kresla, z ktorého pozerá, či skôr počúva televíziu. Spýtam sa jej, či mi prezradí svoj vek. „Nie je to žiadne tajomstvo, mám šesťdesiatjeden,“ odpovie a zamyslí sa. „Šesťdesiatka bola u mňa zlomovým rokom. Vtedy som úplne prestala vidieť. Mám v očiach už len svetlocit.“ So zrakom mala problémy už od detstva. Pigmentóza, to bola diagnóza, ktorú jej oznámili. „Lekári mi povedali, že pri nej môže človek oslepnúť v puberte, v Kristových rokoch, alebo v šesťdesiatke. Keď mi to oznámili, bola som nešťastná.“ Choroba u nej postupovala tým najpomalším spôsobom. Potvrdili sa slová lekárov a ona o zrak prišla v šesťdesiatke. „Ľahšie som sa s tým zmierila, keď to išlo postupne. Keby som prestala vidieť zo dňa na deň, bolo by to horšie.“
Plnohodnotný život
Napriek tomuto údelu vraví, že prežívala a prežíva plnohodnotný život. Do základnej školy chodila v Novákoch, strednú absolvovala v Prievidzi, v Bratislave úspešne zvládla štúdium prírodných vied na vysokej škole. „Vydala som sa na učiteľskú dráhu. Po roku 1968 nebolo jednoduché nájsť nejaké miesto v škole. Presne 1. apríla 1969 som nastúpila do Základnej školy v Novákoch. Po čase som učila v Nitrianskom Rudne, odtiaľ moje kroky smerovali na žarnovické gymnázium. Učila som geológiu a chémiu.“ Ďalšou, no žiaľ i poslednou učiteľskou zastávkou, bolo pre Tatianu Špecíkovú prievidzské gymnázium. „Najskôr som učila naplno, neskôr kvôli problémom so zrakom na polovičný úväzok. Videla som čoraz horšie a tak som musela odísť do invalidného dôchodku. Je to už dvadsaťjeden rokov...“
Nová situácia pani Špecíkovú nezlomila. S predpoveďou, že raz úplne oslepne, odišla do Levoče, kde absolvovala základný kurz pre nevidiacich. „Učila som sa predovšetkým samostatnosti, priestorovej orientácii. Naučila som sa tiež čítať bodové písmo.“ Nestačilo jej to však, rozhodla sa aj pre rekvalifikačný kurz. Kým z mladších nevidiacich sa stávali maséri, ona chcela byť telefonistkou. I keď kurz úspešne absolvovala, k práci sa nedostala, pretože postupne telefonistov vystriedali rôzne automaty.
Opäť učiteľka
„Pozrite sa, tu mám šlabikár,“ vstáva z kresla a po pamäti pristupuje k stolu. Ukazuje čisto biele papiere, na ktorých sú len dierky. „Braillove písmo som sa mala učiť čítať pravou rukou. Tak mi to vždy hovorili. No zistila som, že najlepšie ho viem ´čítať´ ukazovákom na ľavej ruke. Takže u každého je to individuálne, ktorý prst má citlivejší.“ Šlabikár s Braillovým písmom nemá pani Tatiana náhodou. Po rokoch sa vrátila k učiteľskému remeslu a snaží sa naučiť čítať takýmto spôsobom iných slabozrakých a nevidiach z okresu Prievidza. „V našej Únii nevidiacich a slabozrakých som im to navrhovala už dávnejšie. No akosi nikto nejavil o to záujem. Až teraz. Absolvovali sme spoločne jeden víkend v rekreačnom stredisku Púšť. Čosi sme sa naučili,“ povzdychne si a dodá: „Bolo to veru náročné. Niektorí sú už starší, ide im to ťažšie. Som však rada, že chcú pokračovať. Budeme sa naďalej stretávať a učiť.“
Nemyslí si, že pre nevidiacich a slabozrakých je málo kníh a časopisov na čítanie. „Vychádza ich niekoľko, každý si môže vybrať, predplatiť si ich. Nie je to až tak drahé. Odoberám napríklad ´Nový život´, ale aj časopis venovaný kultúre a literatúre či ekumenické periodikum vydávané v Braillovom písme.“
Stretnutia s ľuďmi pani Tatiane dodávajú silu. Neuzatvára sa vo svojom byte, chodí von, do kostola, nevyhýba sa kultúrnym a spoločenským podujatiam. Neprekážajú jej rôzne bariéry, ktoré pri tom ako nevidiaca musí prekonať? „Viete, že ani nie. Pokojne prekonám nerovnosti, vyvýšené chodníky. Skôr sa bojím ľudí, ich zlomyseľnosti. Neverím im,“ dodala.
Dedičná diagnóza
V živote našla Tatiana Špecíková oporu v Bohu, v priateľoch, s ktorými často telefonuje, ale aj v rodine. „Všetci okolo mňa vedeli, aký osud ma čaká. Maximálne mi pomáhali. Nikdy som sa nevydala, nezaložila som si rodinu. Práve kvôli ochoreniu. Pigmentóza je totiž geneticky prenosná. Aj ja som ju po komsi zdedila. Nechcem, aby ju raz mal aj niekto po mne. Viem totiž, čo všetko to obnáša...“ povzdychne si.
Smutne sa však nelúčime. Pani Tatiana, plná životného optimizmu ma pozýva, aby som sa prišiel pozrieť na jej žiakov, ktorých teraz učí Braillove písmo. „Ich sa spýtajte, ako sú so mnou spokojní. Som zvedavá, čo povedia,“ dodala na rozlúčku s úsmevom.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa mení dynamika firiem?
  2. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  3. Aký dojazd s vaším autom reálne potrebujete? Praktická pomôcka
  4. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  5. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  8. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  10. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  1. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  2. Začíname prikrmovať: Ako vybrať detskú ovocnú výživu?
  3. Arónia: Spoznajte jej zázračné účinky na zdravie, chutné recepty
  4. Po Slovensku na motorke
  5. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  6. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  7. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  8. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  9. Behind every successful business lies a set of skilled people
  10. Klimatická zmena rozkývala štatistiky škôd na domoch a bytoch
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 22 379
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 13 028
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 12 296
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 10 354
  5. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 10 187
  6. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 8 092
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 328
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 6 983
  9. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 692
  10. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 5 258
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Jeden z nich v tom čase viezol v aute maloletú.


TASR 8 h

Vo väzení si môže posedieť až 15 rokov.


TASR 12 h
Ilustračné foto.

Meškanie otvorenia plavárne odôvodnili pandémiou nového koronavírusu.


TASR 12 h
Ilustrašné foto.

Cez víkend sa očkovalo vo veľkom v Trenčíne i Prievidzi.


SITA 14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

K príčine smrti sa vyjadria, až keď budú k dispozícii laboratórne výsledky. Predbežne to s očkovaním nesúvislo.


11 h

Bol by to prvý prípad na Slovensku, kedy medveď zabil človeka.


14. jún

Predškoláka musel previezť vrtuľník.


14 h

Varil v michelinských reštauráciách, aj pre arabského princa. Teraz sa usadil v Nitre, v hoteli Capital na Farskej ulici, a buduje si tu kuchyňu presne podľa svojich predstáv.


re 14. jún

Už ste čítali?