Útvar v Zemianskych Kostoľanoch je logistickou základňou, ktorá zásobuje ozbrojené sily pohonnými látkami. „Máme na určitých miestach nielen sklady s pohonnými hmotami, ale aj laboratóriá, v ktorých kontrolujeme ich kvalitu,“ prezradil Roman Mikula z VÚ Zemianske Kostoľany, v ktorom pracuje približne štyristo vojenských aj civilných zamestnancov. Deň otvorených dverí mal priblížiť ich prácu za bránami kasární. „Už v júni sme k nám pozvali deti, teraz je to po druhý raz, no určite nie naposledy. Prišli zo škôl a škôlok z blízkych dedín. Predviedli sme im výcvik psov a ukázali techniku, s ktorou pracujeme,“ priblížil R. Mikula. Žiakov nadchla poslušnosť psíka, i jeho šikovnosť pri zadržaní páchateľa. Do vojenských vozidiel mohli nastúpiť, potočiť volantom, alebo si vyskúšať hasičskú prilbu. Keďže v útvare pracujú s pohonnými látkami, ktoré sú horľavé, majú k dispozícii aj kvalitnú hasičskú techniku.
„Veľmi sa mi páčilo, že som si mohol sadnúť do transportéra. Byť profesionálnym vojakom nemusí byť zlé,“ prezradil nám štvrták zo Základnej školy v Zemianskych Kostoľanoch Jaroslav Šimko. Jeho spolužiačka Klaudia Hlinková by síce v budúcnosti vojačkou byť nechcela, no v útvare sa cítila výborne. „Program bol skvelý. Páčil sa mi psík, ale aj hasičské auto so všetkou technikou.“
Aj takýmto spôsobom sa chce Armáda SR priblížiť verejnosti. Podľa R. Mikulu ozbrojené sily sú k ľuďom k dispozícii vždy, keď sú v tiesni. „Pokiaľ sa vyskytnú rôzne mimoriadne udalosti, vojaci sú pripravení pomôcť. O ich nasadení na požiadanie napríklad starostu môže rozhodnúť aj veliteľ útvaru.“ Vo Vojenskom útvare Zemianske Kostoľany prišli s nápadom, ako pri rôznych živelných pohromách pomôcť čo najúčinnejšie. Už 11. októbra chcú zložkám integrovaného záchranného systému a krízovému štábu okresu prezentovať súpravu, ktorá bola pôvodne vyrobená na dopravu pohonných látok. „Sú to trubky, ktoré keď pospájame, môžu dosiahnuť až 120 kilometrov. Pomocou nich a čerpadiel, ktoré dokážu točiť 150-tisíc litrov tekutín za hodinu, sme schopní prepraviť napríklad pohonné látky na veľké vzdialenosti. No nielen to. Pri povodniach dokážeme odčerpávať vodu z rozvodnených riek a tak znižovať ich silu. Ale tiež by sme vedeli dopraviť vodu do neprístupného horského terénu, napríklad aj na vrchol Vtáčnika, pokiaľ by tam vypukol napríklad lesný požiar,“ priblížil zámery R. Mikula. Môžu sa stať realitou, ak sa budú pozdávať kompetentným z ostatných záchranných zložiek. Vojaci zatiaľ prácu s týmito produktovodmi len nacvičujú.
