Mariánovi Krčíkovi z Bojníc, tridsaťjeden rokov pracoval v prievidzských Banských stavbách, sa to už podarilo štyrikrát. Aj keď to nebolo jeho životným cieľom. Prišlo to zrazu, ako dôchodcu ho oslovila múza, sadol k počítaču a prišli na svet dvojičky. Nič mimoriadne, poviete si. Vo svete literatúry je to však vzácny úkaz. Rok mu chýbal k sedemdesiatke a vyšli mu spomínané dvojičky – knihy Fáračky a smoking - Smoking a fáračky. Keď ich vyprevádzal spolu s priateľmi do života, Marián Krčík len tak, mimochodom, hodil do pľacu poznámku, že „do roka a do dňa, napíšem ďalšiu knihu“. V eufórii osláv a vynikajúcej atmosféry jeho slová zanikli, sotva kto im venoval väčšiu pozornosť.
Prešiel rok. Nezainteresovaných prekvapila pozvánka na oslavu sedemdesiatín Mariána Krčíka. Ich bonbotom malo byť prekvapenie. Dnes už nie je tajomstvom. Na cestu k čitateľom sa v tento deň vydalo jeho ďalšie dielo Testament grófa Pálfiho. Nie jedna kniha, ale dve, i keď to nie sú identické dvojičky. Pri ich písaní myslel Marián Krčík na všetkých. Na tých, ktorí nemajú hlboko do vrecka a knihu, ktorá ich zaujme, si kúpia bez ohľadu na jej cenu, ale i na tých, ktorí milujú históriu, obzvlášť Bojnického zámku, ale, žiaľ, musia veľmi dobre zvažovať, do čoho investujú pár ušetrených korún. A preto Testament grófa Pálfyho vyšiel v dvoch podobách, rozsiahlejšej a zhutnenej. Podstata je však v oboch rovnaká. Autor sa v nich vyznáva: „Túto knihu venujem suburbanom, podhradčanom Bojnického hradu – mojim Bojničanom, Prievidžanom a obyvateľom hornej Nitry, ale aj suburbanom všetkých pálfiovských kaštieľov a hradov pri príležitosti stého výročia napísania testamentu grófom Jánom Pálfim (14. novembra 1907), stého výročia úmrtia grófa Jána Pálfiho a 900. výročia napísania prvého uceleného dokumentu o Bojnickom hrade z roku 1113.“
Prečo práve testament?
Počas školských štúdií bol Marián Krčík sprievodcom turistických výprav po Bojnickom zámku. Poznal otázky, ktoré mu dávali. Vtedy na mnohé nevedel odpovedať a preto začal bádať. Uplynulo päťdesiat rokov. „Uviesť čitateľa do atmosféry obdobia písania testamentu grófom Pálfim som sa pokúsil pomocou kalendária predpálfiovského staroveku a pálfiovského stredoveku, ale aj kalendária hlavných etáp prestavby starého Bojnického hradu na neogotický zámok. Zámok je však čosi hmotné, viditeľné. Aký však bol gróf Ján Pálfi? Zažil bohatstvo a svetskú slávu, veľa cestoval po Európe, avšak nenašiel vo svete, čo doma stratil. A možno to, čo získal vo svete, mu šťastie neprinieslo. Napriek tomu, že bol bratislavským županom, v súkromí nezažil radosti. Chýbal mu rodinný život s džavotom detí, s pocitom rodinnej spolupatričnosti, s pocitom, že ho niekto potrebuje, miluje. Prežil život bez hlbšieho poznania pocitu skutočnej lásky – nemiloval a nebol milovaný. Gróf Ján Pálfi bol kozmopolita a súčasne oddaný Maďar, bez národného cítenia k národu, na území ktorého žil, k Slovákom.“
Rok sa s rokom stretol
A v Huňadyho sále Bojnického zámku sa zišla blízka rodina a priatelia Mariána Krčíka, ako i tí, ktorí sa výraznou mierou pričinili, že sa Testament grófa Pálfiho vydal na cestu k čitateľom. Odprevadilo ju mnoho známych osobností. Autora sme sa opýtali, ktorá kniha sa mu písala ľahšie. „Jednoznačne Fáračky. Písal som ich jedným dychom, nemusel som od počítača ani odísť. Testament – tu som jednu stranu písal týždeň, bolo to zložité. O Pálfim boli do dnešného dňa napísané len dve knihy, v roku 1922 vydal jednu doktor Novák a v roku 1956 profesor Hodál. V každej z nich sú iné, rozporuplné údaje. Vliezol som do archívu a objavil som ďalšie informácie. V knihe som použil tie, ktoré som považoval za relevantné, najreálnejšie.“ V deň svojich sedemdesiatín však Marián Krčík už nepovedal, že do roka a do dňa sa tu stretneme opäť. „Chcem si skutočne oddýchnuť a ísť do mojej milovanej hory – Malej Magury.“
Jedným z tých, ktorí Testament grófa Pálfiho odprevadili na cestu k čitateľom bol aj Tomislav Jurík, generálny riaditeľ 1. slovenskej lekárnickej akciovej spoločnosti Unipharma Prievidza. Čo jej poprial? „Aby sa dočkala ďalších a ďalších reedícií, pretože je to vynikajúce historické a zároveň literárno-umelecké dielo, akých je v slovenskej literatúre skutočne málo. Bol by som najradšej, keby sa táto kniha dostala do každej rodiny. Možno i preto, že milujem históriu. Vštepil mi ju môj otec, profesor na gymnáziu. Napísal niekoľko kníh, väčšina zostala v šuplíku. Teraz postupne vyťahujeme jeho diela, vydali sme už históriu Novák. V histórii veľakrát možno nájsť recept na riešenie aj súčasných problémov. Tak, ako znie heslo, grófa Pálfiho – Všetko s časom, tak naozaj v histórii vidíme aj seba ako v zrkadle.“
Riaditeľ Bojnického zámku Ján Papco vníma vydanie Krčíkovej knižky ako most medzi minulosťou a súčasnosťou. „Texty majú súčasný rozmer, je to vlastne taká literárna fikcia, ako mohlo prebiehať písanie testamentu. Dokumentárna časť nám dáva možnosť nazrieť hlbšie do procesu vzťahov medzi Pálfim a tými, ktorí odmietali, alebo naopak, ktorí sa priznávali k tomto testamentu. Približuje nám osobnosť grófa Jána Pálfiho z takých pozícií a v takej profilácii, o ktorej sme doteraz nevedeli. Na zámku využijeme túto knihu, aby sme si doplnili naše poznatky o osobnosti Jána Pálfiho,“ povedal.
Dnes už sotva Mariána Krčíka nájdete pri počítači. Určite využíva babie leto a oddychuje v horách Malej Magury. Doprajme mu to, má za sebou perný, ale tvorivý rok.
