O pár dní vyjde v novinách správa. Policajný vyšetrovateľ začal 19. septembra trestné stíhanie za zločin sexuálne násilie. Neznámy páchateľ napadol na Športovej ulici v Prievidzi ženu. Nakoľko sa bránila, páchateľ nakoniec z miesta ušiel. Žena nebola zranená a nevznikla jej žiadna materiálna škoda. Polícia po páchateľovi intenzívne pátra.
Stalo sa, povedia si mnohí, najmä tí, čo sa ich to bytostne netýka. Veď poškodenou nebola ich blízka osoba, priateľka, známa. Inak to však vníma hŕstka tých, ktorí napadnutú pani poznajú. Poznajú a vedia, aký bol k nej osud v tomto roku nemilosrdný, krutý. Nechápu, soptia, odsudzujú. Nič to však nezmení na skutočnosti, že ju neznámy muž napadol. Pre jej útlu a chudučkú postavu si je možno zmýlil s dievčatkom. Sú to však len dohady. Pravdou zostáva, že minulý týždeň to bola táto žena, o mesiac sa to môže prihodiť vašej dcére, alebo priateľke. Vieme totiž, že na sídlisku Žabník sa takéto niečo neudialo prvýkrát. Mlčaním však ničomu nepomôžeme. Pretože násilník môže striehnuť za hociktorým oknom v panelákoch, v húštine pri futbalovom štadióne, pod korunami stromov.
Žena neutrpela žiadne zranenia. Fyzické. Škrabance a modriny sa nepočítajú. Ale čo psychické? Prepadnutej dáme zostane trauma možno na niekoľko dlhých mesiacov. So strachom sa bude vždy, keď sa zotmie, vôkol seba pozerať, za každým tieňom bude vidieť potenciálneho násilníka. Nečudo.
Zostáva len veriť, že polícii sa podarí násilníka vypátrať. Nielen kvôli žene, ktorá v utorok podvečer bezradne sedela na mokrej zemi a plakala. Aj keď bola v šoku, predsa len sa obrátila na mestskú políciu. Slušne jej povedali, že je to prípad pre štátnu políciu a nadiktovali telefónne číslo kam má zavolať. Priznávam, nemilo ma to prekvapilo. Doposiaľ som si totiž myslela, že mestská polícia má v prvom rade chrániť zdravie a život občanov. Určite by hliadka nič nepokazila, keby vyrazila na miesto prepadu k plačúcej a moknúcej žene, a medzitým privolala štátnych policajtov. Mnohokrát tak urobili, prišli na miesto incidentu, keď to bolo potrebné privolali štátnu políciu. Žiaľ, tentoraz to nešlo. Viem, že nič neporušili, nikomu neublížili. Mohli len pomôcť jednej dobitej žene, morálne ju podporiť, keď okolo nej prechádzali nevšímaví a ľahostajní ľudia. Zmierniť jej hrôzu, či sa násilník nevráti skôr, ako privolaná pomoc.
