Byť štvrtý na svete je výborný výsledok. Teba však zrejme veľmi nepotešil...
To teda nie, mal som vyššie ambície. Dúfal som vo viac, veľmi som túžil po medaile zo svetového šampionátu. Cítil som sa dobre pripravený psychicky i fyzicky, určitou vzpruhou pre mňa bol nedávno získaný titul majstra Európy, ako i to, že som na pretekoch porazil viacnásobného majstra sveta Maďara Csabaia. V Györi ma navyše bolo povzbudzovať tridsať Nováčanov, i preto som veľmi chcel zabojovať o stupeň víťazov. Keby som išiel tak dobre, ako oni povzbudzovali, tak by som vyhral majstrovstvá sveta minimálne so stometrovým náskokom. I preto som bol po štvrtom mieste sklamaný.
Hovoríš, že pripravený si bol dosť dobre, v tom zrejme teda nebol hlavný problém, že si nesplnil, čo si si zaumienil...
Nie, príprava bola v poriadku. Po majstrovstvách Európy som mal sústredenie s nováckym družstvom v N. Rudne, potom som v tréningoch pokračoval v Novákoch. Dva týždne pred majstrovstvami sveta sme boli na trojdňovom sústredení v Komárne. Odtiaľ som na jeden deň išiel aj do Györu, vyskúšať a ´zmapovať´ tamojšiu vodu. Svoje poznatky som však nemohol zúročiť, keďže vtedajšie podmienky boli úplne iné. Keď sme do Gyoru prišli pred pretekmi, všetko bolo inak. Bola veľká voda, stúpla o 5 metrov, konanie celého šampionátu bolo ohrozené a nakoniec prebehlo v krízovom režime. Dokonca v nedeľu poobede začalo vytápať aj tamojšiu lodenicu. Čo sa týka našich pretekov, trať bola skrátená na 25 kilometrov, vlastne sa išlo len päť koliesok, bez prenášok.
Určite si si už preteky analyzoval. Kde hľadať príčiny toho, že sa ti nepodarilo naplniť ambície?
Keď si to teraz spätne premietam, zrejme bol mojou najväčšou chybou opäť slabší štart. Aj keď som ho nemal najhorší, pri 22 štartujúcich sa voda rozvlnila a ja som možno trochu spomalil, keďže som nechcel riskovať vykúpanie. Možno by som však menej stratil, keby som išiel naplno a vykúpal sa... Najlepší mi v úvode dosť ušli a ja som sa postupne z dvanásteho miesta prepracovával dopredu. Dostal som sa až na štvrtú pozíciu a možno keby boli preteky ešte o niečo dlhšie, prebojoval by som sa aj na medailovú pozíciu. Slovo keby však neplatí...
Na majstrovstvách Európy v kanoistickom maratóne si štartoval sedemkrát a získal si päť medailí - tri zlaté, jednu striebornú a jednu bronzovú. Z majstrovstviev sveta, kde sú takmer totožní favoriti, máš z 13 účastí iba jediný cenný kov, keď si ešte v roku 2004 skončil v nórskom Bergene druhý. Svetové šampionáty sú pre teba akési zakliate...
Ktovie, no zdá sa, ako by sme si to s Maďarom Csabaiom podelili. Ja som úspešný na majstrovstvách Európy, on zasa vyhráva na majstrovstvách sveta. Zrejme si na úspech zo svetového šampio-
nátu budem musieť počkať, až kým Csabai skončí s aktívnou činnosťou (úsmev).
Tvoj veľký sen získať v jednom roku dve medaily z majstrovstiev sveta i Európy sa tak zasa odkladá...
Áno, minimálne o dva roky. Budúci rok budú len majstrovstvá sveta v českom Týne, takže si to budem môcť splniť až v roku 2009, kedy budú na programe opäť oba najdôležitejšie šampionáty. Táto méta ma aspoň bude motivovať aj do ďalších rokov.
