Málokto však vie, že zlatokopectvo bolo v Európe rozšírené už v staroveku. V stredoveku sa spolu s dolovaním zlata v baniach stalo významným zdrojom príjmov pre Uhorsko. Na Slovensku sa zlato ryžovalo najmä v povodí Dunaja, Hrona, Ipľa a v okolí Zlatých Moraviec. Ešte na prelome 19. a 20. storočia sa týmto zamestnaním živili stovky rodín na Žitnom ostrove. Dokonca i v súčasnosti sú na Slovensku zlatokopovia. Piati z nich si na nedávnych majstrovstvách sveta v Kanade vyryžovali striebro. Bol medzi nimi aj František Verbich z Hornonitrianskych baní Prievidza, prezident Slovenskej asociácie zlatokopov.
Úspešné tri roky
Majstrovstvá sveta zlatokopov sa konali v kanadskom Dawson City, kde vypukla koncom predminulého a začiatkom minulého storočia jedna z najväčších zlatých horúčok. „Slovenskej výprave sa dobre darilo. Malá skupinka piatich ľudí postúpila vo všetkých kategóriách do finálových kôl. Vo finále sme si v kategórii národných tímov vyryžovali striebro, naše ženy boli tretie najlepšie na svete a priniesli si domov bronz,“ hodnotí účasť slovenských zlatokopov na svetovom šampionáte František Verbich. Slovenský tím tvorili tí istí zlatokopovia, ktorí pred dvomi rokmi priniesli striebornú medailu z Južnej Afriky, vlani bronzovú z Fínska a teraz opäť striebornú z Kanady. Okrem kvalitnej prípravy sa pod úspech slovenských zlatokopov podpísal fakt, že boli dobrá partia – manželia Anna a František Verbichovci z hornej Nitry, manželia Daniela a Richard Kaňovci z Hodruše a Daniela Múčková z Ladiec, ktorá je členkou spišského klubu zlatokopov. Na majstrovstvách sa zrodilo aj prekvapenie. „Nikto nepredpokladal, že zvíťazí tím Veľkej Británie a najväčší favoriti Fíni a Švédi skončia bez medailí. Atmosféra na súťaži bola skutočne vynikajúca. Dostali sme sa do mekky zlatokopov do Dawson City a mali sme možnosť prejsť historické náleziská zlata na Bobanze a El Dorade. Vzhľadom na dobré kontakty s miestnymi zlatokopmi sme mali možnosť ryžovať aj na cleimoch, kde v súčasnosti ešte ťažia zlato,“ spomína František Verbich.
Vzácny nuget
Za nezabudnuteľný považuje František Verbich osemnásť gramový zlatý nuget, ktorý vyryžoval a priniesol si ho domov. Zaplatil zaň majiteľovi claimu síce päťsto dolárov, ale stálo to za to. „Je to fantastický pocit nájsť kúsok zlata v reáli a nie na súťaži. Nedá sa to opísať. Zobral som si ho domov preto, že má svoju mineralogickú a zberateľskú hodnotu. Ale ten pocit, že som bol prvý človek, ktorý ho zo zeme vytiahol a držal v ruke a som jeho vlastníkom, je fantastický,“ vracia sa k neopakovateľným zážitkom prezident slovenskej asociácie.
Zlatokopectvo považuje sa zaujímavé spojenie relaxu s geológiou, mineralógiou, históriou baníctva a spoznávaním cudzích krajín. S týmto koníčkom sa Františkovi Verbichovi podarilo precestovať množstvo krajín, spoznať zaujímavých ľudí a získať veľa príjemných zážitkov. Predsa však nehodlá presedlať z uhoľného baníctva za zlatokopectvo. „To by sme sa museli odsťahovať do Kanady, kde je ešte dostatok zásob zlata, na Slovensku by sme sa týmto remeslom neuživili. Je to krásny koníček, relax, fantastickí ľudia, ktorí sa stretávajú od Trenčína cez Prievidzu, Hodrušu, Kremnicu, Banskú Bystricu až po Zlatú Baňu na východe Slovenska,“ dodal František Verbich, prezident Slovenskej asociácie zlatokopov, člen úspešného tímu z majstrovstiev sveta v Kanade.
Autor: vká