Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení proklamovala, že bude vytvárať podmienky na prednostné využívanie domácich surovinových zdrojov. Aká je skutočnosť? Opýtali sme sa generálneho riaditeľa Hornonitrianskych baní Prievidza Petra Čičmanca: „Počas tohto roka to už aj viackrát potvrdila. Spomeniem stratégiu energetickej bezpečnosti, kde sa počíta so slovenským uhlím, predĺžila sa doba životnosti Bane Dolina, znovelizoval banský zákon a pripravujú sa ďalšie legislatívne kroky. Významná je zmena v prístupe k ochrane životného prostredia. Trvale udržateľný rozvoj je postavený na troch pilieroch – ekonomickom, so-
ciálnom a environmentálnom a oceňujeme, že sú vnímané komplexnejšie ako donedávna. Predpokladáme, že získame štátnu finančnú pomoc na vytvorenie podmienok pre zabezpečenie ťažby uhlia v 11. ťažobnom úseku dobývacieho priestoru Nováky.“
Realizácia tohto projektu si vyžiada značné finančné prostriedky – viac ako jednu miliardu korún. Aby v 11. ťažobnom úseku mohla začať ťažba uhlia, je potrebné preložiť rieku Nitru a Handlovku, ale i železničnú trať. V tomto dobývacom priestore je 10 miliónov ton bilančných zásob uhlia, pričom tie vyťažiteľné sú vyčíslené asi na 7,2 milióna ton. So začatím ťažby na tomto úseku chcú hornonitrianski baníci začať na sklonku roka 2009. Životnosť Hornonitrianskych baní Prievidza by sa mala takto predĺžiť do roku 2030.
Premiér Fico pred všetkými účastníkmi osláv povedal: „Vláda SR považuje baníctvo za strategické odvetvie s dlhodobou perspektívou rozvoja. Ťažbu hnedého uhlia považujeme za významnú súčasť energetickej stratégie. Všetky dostupné prostriedky využijeme na to, aby sa zásoby uhlia na hornej Nitre maximálne využili. Baníctvo na hornej Nitre má plnú a jasnú podporu vlády. Budeme vytvárať podmienky pre jeho rozvoj, očakávame, že Hornonitrianske bane Prievidza poskytnú svojim zamestnancom kvalitné sociálne zabezpečenie. Ak zoberieme zásoby uhlia do roku 2030, a význam hnedého uhlia pre celkovú energetickú stratégiu Slovenska, viac ako štyritisíc zamestnancov tejto spoločnosti a ich rodiny by sa nemali obávať svojej budúcnosti. Vláda je pripravená podporovať baníctvo, plne chápe jeho obrovský význam. Klobúk dole pred chlapmi, ktorí denne fárajú do tej hĺbky, do nevyspytateľného prostredia.“
Predseda vlády sfáral do podzemia Východnej šachty Bane Handlová, stretol sa s baníkmi kolektívu Jána Bystrianskeho. V tejto šachte sa ťaží najkvalitnejšie hnedé uhlie na Slovensku, svojimi parametrami sa vyrovná aj čiernemu.
Svoju účasť na oslavách Dňa baníkov v Handlovej minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek vnímal síce ako symbolickú, ale i ako dôkaz, že baníctvu by na Slovensku nemalo tak skoro odzvoniť. „Máme potenciál, ktorý je potrebný a užitočný pre rozvoj našej ekonomiky. Vypracovali sme energetickú koncepciu Slovenska do roku 2030. Prehodnocujeme v nej hodnotu uhlia, ktoré evidujeme v našich bilančných zásobách. Myslím si, že rok 2020, kedy malo dôjsť k ukončeniu ťažby uhlia na Slovensku je nereálny. Horizont sa posunie ďalej. Vzhľaom na vývoj cien energetických zdrojov na svetových trhoch, uhlie je cenovo prístupné ako energonosič pre našu ekonomiku.“
Minister Jahnátek prezradil, že prvýkrát fáral pred tridsiatimi rokmi v Ostrave, raz v Bani Dolina a dvakrát v Bani Nováky. O vyšetrovaní nešťastia, pri ktorom zahynuli štyria baníci povedal, že „musíme v prvom rade počkať na výsledky vyšetrovania Obvodného banského úradu v Prievidzi. Zriadil som špeciálny tím, ktorý po predložení správy skontroluje postup vyšetrovacích orgánov, aby sme mali istotu, že nebolo nič podcenené. Chceme poznať objektívne príčiny tohto nešťastia a prečo k nemu došlo.“
Handlovské banícke dni boli venované aj 90. výročiu vzniku banskej záchrannej služby. Verme, že sa naplní ich hlavný zámer. Vyzdvihnúť význam baníctva a vrátiť mu postavenie v spoločnosti, ktoré mu právom patrí.
