Prvý deň v škole je väčšinou významnou udalosťou pre celú rodinu. Vždy mu predchádza svedomitá príprava malého žiačika. Koniec augusta a začiatok septembra je obdobím nákupov školských potrieb. Aj keď už vyučovanie tento týždeň začalo, papiernictvá a špecializované obchody s potrebami pre žiakov praskajú vo švíkoch. Rodičia dokupujú to, čo zabudli a dopĺňajú svojim ratolestiam chýbajúce pomôcky.
Zaobstarať prvákovi všetko, čo do školy potrebuje, nie je vôbec lacná záležitosť. Aj keď obchodné reťazce v týchto dňoch ponúkajú cenové akcie, kompletná výbava môže vysoko presiahnuť dvetisíc korún. Rodičia majú možnosť výberu z rôznych druhov tovaru, popri cene je však dobré prihliadať aj na kvalitu. Ak si rodičia nie sú istí, čo všetko bude ich malý žiak naozaj potrebovať, je dobré kúpiť len základné veci. Keď dieťa nastúpi do školy a oni zistia, čo je naozaj potrebné, až potom zvyšné pomôcky dokúpiť. Predídu tak zbytočným výdavkom za nepotrebné veci, ktoré žiačik vôbec nevyužije.
Už od prvej triedy sa medzi spolužiakmi prejavujú sociálne rozdiely. Je to tak aj kvôli školským pomôckam. Niektorí rodičia svojim deťom naozaj doprajú a nakúpia im veľa nezmyselných vecí, ktoré pri vyučovaní nepotrebujú. Takto ešte prehlbujú rozdiely oproti tým, ktorí peniaze na rozhadzovanie nemajú a ich ratolesti disponujú len základnou a lacnou výbavou. Je to psychologický moment, ktorý môže prerásť do väčších problémov, akými sú agresivita, šikana, osočovanie. Preto by mala učiteľka rozdiely medzi deťmi registrovať a sledovať ich správanie a vzájomné vzťahy.
Prváčik musí byť do školy pripravený aj psychicky. Nie každé šesťročné dieťa bez problémov zvládne nástup do prvého ročníka. Ak majú rodičia pochybnosti, je dobré navštíviť pedagogicko-psychologickú poradňu a po konzultácii so psychológom, ktorý určí, či je dieťa pripravené zvládnuť nároky prvého ročníka, prípadne nástup do školy o rok odložiť. Podľa všeobecne platných noriem by mal budúci prvák vedieť niekoľko základných vecí, napríklad zaviazať si šnúrky a zapnúť gombíky, samostatne sa najesť a použiť WC, správne vyslovovať všetky hlásky, plynulo sa vyjadrovať, kresliť v pevných neroztrasených líniách, či nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi. Žiačikovi by nemalo robiť problém ani vystrihovanie jednoduchých tvarov podľa predkreslených čiar, vyslovovanie krátkych slov po hláskach, orientovať sa v priestore, poznať základné farby, prerozprávať a porozumieť obsahu krátkej rozprávky a podobne. Dieťa sa má správať sústredene, neodbiehať, hrať sa s deťmi a nestrániť sa ich spoločnosti. Nesmie byť agresívne, má riešiť spory bez bitky a hádky, nemali by sa u neho prejavovať zlozvyky, ako napríklad ohrýzanie nechtov či cmúľanie prstov. Malý školák sa nezajakáva a nepomočuje.
Pre všetky deti je nástup do školy novou skúsenosťou, každé sa s ňou vyrovnáva po svojom. Často musia prekonávať pre ne obrovské prekážky, ako zmenu prostredia, ľudí okolo seba, denného režimu, strach z nepoznaného, nové povinnosti. Rodič by mu mal byť vždy nápomocný, povzbudzovať ho, vysvetliť mu, čo ho v škole čaká, čo sa môže naučiť. Má prejavovať záujem o to, ako sa dieťaťu v škole páči, rozprávať sa s ním, nevyjadrovať však nahlas svoje obavy a negatívne skúsenosti so školou. Pokiaľ bude školák cítiť v rodičoch oporu, ľahšie zvládne prípadný stres a aklimatizáciu v novom prostredí.
