Ladislav Polerecký pochádza zo stolárskej rodiny, s dlátom, nožíkom či obojručným nožom pracoval od detstva, rovnako ako jeho otec, či starý otec, ktorý mal v Prievidzi na Dlhej ulici kolársku dielňu. Hoci sa L. Polerecký vyučil za elektrikára, drevo ho stále priťahovalo, a tak svoj voľný čas stále viac venoval rezbárstvu. Prvú lyžičku, ktorú s hrdosťou aj používal, vyrezal v štrnástich rokoch. Po nej už nasledovali zložitejšie stolárske a rezbárske práce – poličky, stolíky, lampičky, či plastiky. Získal aj certifikát, ktorým potvrdil vzdelanie zamerané na stolárstvo a rezbárstvo.
V jeho umeleckej práci bolo mimoriadne významných posledných sedem rokov. Venoval sa počas nich vyrezávaniu reliéfov s tematikou Prievidze. Priťahovali ho predovšetkým staré námety z tohto mesta, ktoré nachádzal na pohľadniciach, fotografiách, v starých knihách, ale i v spomienkach pamätníkov. V tejto súvislosti si pochvaľuje spoluprácu s klubom bôbarov, členovia ktorého mu neustále prinášajú nové inšpirácie. Na reliéfoch však nezachytáva len objekty a lokality, ktoré už neexistujú, ale aj súčasnú tvár mesta. Námety neštylizuje, ale ich v rámci možnosti, ktoré mu materiál umožňuje, zachytáva v celku i detailoch. Zaujímavým je u neho vrstvovité reliéfne zachytenie panorám a zákutí mesta, ktorým dosahuje efekt hĺbky a perspektívy znázorňovaného motívu.
Pri vstupe do výstavnej siene v Regionálnom kultúrnom centre (RKC) v Prievidzi ovanie návštevníkov akási „klobásová“ dymová vôňa. Dôvod je logický. Na reliéfoch Ladislava Polereckého nie je použité žiadne moridlo ani farba. Odstupňované odtiene dosahuje údením v klasickej udiarni majstra Mokrého v Necpaloch, kde čerstvo dokončené diela chytajú patinu spolu s klobáskami a slaninkou.
Výstava s názvom Moja Prievidza je prístupná v RKC (bývalé Hornonitrianske osvetové stredisko) do 20. septembra.
