Miestne múzeum vzniklo v máji roku 1971 a je rozdelené na tri časti. Jednej dominuje najstaršia história Cigľa, niektoré fotografie pochádzajú z roku 1930, doplnená novodobými snímkami, druhá zaznamenáva históriu po druhej svetovej vojne a v tretej nájdeme fotografie a spisy z obdobia Slovenského národného povstania. Podľa Vincenta Chrebeta, ktorý sa o expozíciu stará, je v každej miestnosti možné nájsť kus cigeľskej histórie.
Založenie izby revolučných tradícií inšpiroval dátum 13. január 1935, ktorý je pre obyvateľov Cigľa pamätný. Tisíc Nemcov vtedy obsadilo obec a odvlieklo 132 občanov, z ktorých trinásť bolo umučených k smrti. „Každý rok si tento deň pripomíname a spomíname na našich blízkych a to všetko nás vedie k presvedčeniu, že by bola škoda minulosť nezaznamenať. Máme veľa historických materiálov a nechceme, aby zapadli prachom. Treba ich zachovať pre budúce generácie,“ vysvetľuje V. Chrebet. Expozícia zachytáva históriu obce, školy, života ľudí, ktorí často chodili za prácou do zahraničia, napríklad do Ameriky, Francúzska, Rakúska, Nemecka či Juhoslávie. „Každý rok expozíciu obnovujeme, aby záujem o ňu neutíchal a aby bola zaujímavá a lákavá pre turistov. Nechceme likvidovať ani sekciu zachytávajúcu socialistický režim v našej krajine, pretože je to jedna zo zásadných historických etáp Slovenska, ale aj Cigľa. Počas týchto rokov vyrástlo veľa dôležitých budov, obec sa rozvíjala a napredovala,“ tvrdí V. Chrebet. V cigeľskom miestnom múzeu sa nachádzajú aj rôzne zbrane nájdené počas SNP. Unikátom je nemecký odev a kabát, v ktorom sa z koncentračného tábora vrátil cigeľský rodák Štefan Svitok.
Izba revolučných tradícií je populárna. Aj keď miestni obyvatelia ju príliš nenavštevujú, často prichádzajú turisti z rôznych kútov Slovenska, ale aj zo zahraničia či štátni činitelia. Vincenta Chrebeta mrzí len to, že „záujem neprejavujú riaditelia škôl, nechodia sem žiaci, ktorí by mohli spoznať históriu nášho štátu a regiónu.“ Aj napriek tomu je šťastný, že sa v ich obci takáto expozícia nachádza, za čo vyjadril vďaku aj starostovi Štefanovi Mjartanovi.
Autor: jar