Ako vnímate mladých vrahov z hľadiska svojej profesie?
To, že dieťa, alebo mladistvý niekoho zabije, je extrémne zriedkavé. Počas svojej praxe som sa stretla len s jedným prípadom, kedy dieťa niekoho zavraždilo. V prípade vraždy ide o krajne agresívne správanie. Keď dieťa alebo mladistvý niekoho pripraví o život, omráči to asi každého človeka, lekára nevynímajúc.
Čo môže byť príčinami toho, že dieťa zabije?
Môže to byť stupňujúca sa agresivita. Napríklad, ak je dieťa zvyknuté ubližovať zvieratám, existuje u neho väčšia šanca, že bude schopné ublížiť aj človeku. A nemusí byť psychicky choré. Dôvodom však môže byť aj rozpoznateľná duševná choroba, strach, skrat aj u relatívne málo narušeného jedinca. Nezanedbateľný je aj zlý osobnostný vývoj jedinca, ktorý nemá dostatočne vyvinuté vyššie psychické a emocionálne cítenie, či zmysel pre morálne hodnoty, ale výrazný vplyv môže mať aj alkohol a iné, hlavne stimulujúce návykové látky.
Ako vplýva sociálne prostredie na správanie dieťaťa?
Rodina a sociálna skupina vo veľkej miere ovplyvňujú, akým smerom sa dieťa vydá. Ak sa pohybuje v spoločnosti, kde nie je agresivita potláčaná a pre ktorú sú príznačné negatívne modely správania sa, dieťa je tým ovplyvnené. Okrem toho sú niektoré charakterové vlastnosti genetické, čiže dieťa môže určité prvky agresivity zdediť práve po svojich rodičoch. Určitým impulzom na agresívne správanie môžu byť aj médiá či filmy. Správanie, ktoré v nich dieťa, hlavne malé, vidí, sa v jeho vedomí môže ukotviť ako určitá norma. Ide však len o jeden z možných faktorov, rozhodujúci je osobnostný základ dieťaťa.
Existujú psychické choroby, pri ktorých dokáže dieťa vraždiť bez toho, aby si to uvedomovalo?
Áno, v krajnom prípade to prichádza do úvahy. Ide napríklad o schizofréniu, bipolárnu afektívnu poruchu, prípadne určitú formu epilepsie, ako aj iné závažné psychiatrické stavy. Teoreticky sa môže stať, že aj navonok zdravé dieťa spácha nejaký agresívny čin a až následne na to sa zistí, že je psychicky choré. Preto sa vždy pri trestných činoch spáchaných deťmi a mladistvými, robí znalecké dokazovanie, respektíve posúdenie duševného stavu, na ktorom sa zúčastňujú niekoľkí odborníci. Tí posúdia, či je dieťa choré, akou chorobou trpí, či bolo schopné uvedomiť si závažnosť svojho činu a teda, či by malo niesť trestnú zodpovednosť.
Môže dieťa konať aj pod vplyvom nejakej náhlej duševnej poruchy?
Existujú aj prípady, kedy dieťa nevykazuje žiadne príznaky duševnej choroby a koná skratovo. Väčšinou však má agresívne správanie svoj vývoj, ktorý sprevádzajú zjavné príznaky. Vtedy je veľmi dôležité dieťaťu čo najskôr pomôcť. Keď rodičia spozorujú zvláštne správanie, ak dieťa tyranizuje zvieratá či ľudí vo svojom okolí alebo je kruté, je potrebné poradiť sa s odborníkom, psychológom alebo psychiatrom. Inak sa agresivita môže stupňovať a deti by ju mohli obrátiť proti svojim blízkym, dokonca spáchať aj najťažší zločin.
Čo prežíva rodina mladého vraha?
Keď sa ľudia dozvedia, že jeden z ich najbližších je vrah, je to obrovská trauma, ktorá je stupňovaná, ak ide o mladistvého. Najbližší často nechcú veriť tomu, že by ich dieťa bolo schopné niečo také urobiť. Stres prežívajú aj jeho rovesníci a kamaráti.
Je vhodné, ak sa na rodinu páchateľa brutálneho činu zo všetkých strán sypú zvedavé a nepríjemné otázky?
Určite to nie je dobré, stupňuje to pocit nešťastia a bezradnosti na jednej strane, ale môže sa stať, že ak napríklad médiá spovedajú súrodencov mladého vraha, že pocit akéhosi hrdinstva prevládne nad smútkom. Deti sa môžu pred kamerami či fotoaparátmi predvádzať a cítiť sa dôležito, lebo vedia, že ich bude vidieť široká verejnosť a že sú vďaka nešťastiu známe. Ale konkrétne zdravotné následky by to na ne nemalo mať.
Ako by sa mali najbližší postaviť k tomu, že ich dieťa niekoho usmrtilo?
Závisí to aj od okolností činu. Ak ho spáchalo duševne choré dieťa, rodina sa na to väčšinou pozerá inak, ako keby bolo zdravé a urobilo to úmyselne. Podstatné je dieťa neopustiť. Aj keď si okolie uvedomuje závažnosť činu, nie je dobré úplne sa od mladého človeka odvrátiť. Podpora rodiny môže vrahovi pomôcť pri prevýchove tým, že si bude uvedomovať prítomnosť niekoho, komu na ňom záleží.
Aký dopad na psychiku mladého človeka môže mať vedomie, že vo väzení strávi napríklad pätnásť rokov?
Oboznámenie sa s trestom, respektíve s dĺžkou trestu, nie je určite žiadnemu mladistvému ľahostajné a niekedy potrebuje aj odbornú pomoc, aby sa s týmto faktom vyrovnal. Hranica veku, kedy je mladistvý trestne zodpovedný, sa znížila preto, že štrnásťroční mladí ľudia už dokážu rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a uvedomujú si, že za svoje činy musia pykať. Zariadenia pre výkon trestu mladistvých disponujú odborníkmi z oblasti psychológie a liečebnej pedagogiky, ktorí s mladistvými pravidelne hovoria o ich problémoch a pomáhajú im pri zvládaní režimu prevýchovy. Myslím však, že ešte väčším problémom, ako vyrovnať sa s trestom, je vyrovnať sa so samotným trestným činom.
Čo je najúčinnejšou prevenciou?
V dnešnej dobe vo všeobecnosti sa dieťa akoby posúvalo do okrajovej sféry záujmu. Určite by prospelo, keby najmä rodičia deťom venovali dostatok pozornosti a viedli ich správnou cestou. Rodičia by mali mať pod kontrolou, kde sa ich dieťa pohybuje vo voľnom čase, s akými kamarátmi sa stýka, aké filmy pozerá. Mali by si nájsť čas a s deťmi sa veľa rozprávať. Prospelo by, keby bolo viac možností pre zmysluplné využívanie voľného času a venovanie záujmom. A v neposlednom rade, ak sa už agresívne správanie u dieťaťa prejavilo, nielen neváhať s návštevou odborníka, psychológa, alebo psychiatra, ale aj sa systematicky a dlhodobo riadiť ich odporúčaniami. Ak má dieťa dobrý základ pre život, nemá dôvod páchať takéto hrozné činy.
Autor: jar
