Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky

Žaneta netancovala ako Salome pred Herodesom

Život každého človeka je spletaný pavučinou rôznych udalostí, príbehov a situácií, ktorým v momente, keď sa práve dejú, nepripisujeme žiadny alebo len zanedbateľný význam. Po uplynutí nejakého času a nadobudnutí iných skúseností zisťujeme, že veci, ktoré

Lehota pod Vtáčnikom – 1982
Unna palloma Blanka znie nabitou sálou Kultúrneho domu v Lehote pod Vtáčnikom. Jednotlivci aj páriky sa vlnia bez ladu a skladu v divokom rytme nenáročného hitu. Okresná kapela, ktorej iba pred mesiacom kultúrna komisia schválila prehrávky, hrá ako o život. O svoj život. Sem-tam jej pukne géčko na sólovej gitare. Tanečná zábava okolo polnoci vrcholí. Všetci, čo ešte vládzu, tancujú. Tí, čo ich už prestali nohy poslúchať, spia s hlavami na stole opitučkým spánkom spravodlivých. Stowattové reproduktory hučiace neďaleko ich hláv im neprekážajú. To, že ich zmohlo riedené, presladené víno je v danej chvíle nepodstatné. Pri výčape sa začína čosi diať. Košský mládenec Hracho si dovolil pozvať do tanca Ivetku, najkrajšie lehotské dievča. Nemal to urobiť. Znepáčilo sa to istému lehotskému mládencovi, ktorý si myslel, že má na Ivetku nárok, že mu je frajerkou, pretože sa už dvakrát spolu rozprávali. Schyľuje sa ku klasickej dedinskej bitke. Zo zákulisia prichádza na scénu ďalší Lehoťan prezývaný Pinták. Najskôr všetkých upokojuje a zmieruje. Zmierlivý tón však nepomáha. Musí konať. Rukou, čo udrží aj najzúrivejšieho bujaka, tresne po stole. Poháre a fľaše s vínom sa rozletia ako kolky po plnom zásahu.
„Žiadna bitka tu nebude. Košania sú moji kamaráti... Povedal som a punktung,“ zreve. Nastáva hrobové ticho. Pintáka všetci rešpektujú.
„Poďme preč!“ zavelí košský mládenec Kosťo. „Na budúce, keď prídu k nám do Koša, všetci okrem Pintáka dostanú svoje... Rozkopeme im tie ich bosorácke zadnice...“ Kúpia si na cestu ešte štyri litre riedeného vína, liter na hlavu. Vymenia si s Pintákom pohľad, potrasú rukou a okolo jednej odchádzajú. Nočnou Lehotou znejú slová košskej hymny: „...My sme vlčiaci, jedna rodina, náš kapelník je strýc Gajdošík...“
Košská hrdosť
Guľatý, žltý mesiac čiernym závojom prekrýva si tvár. Blížia sa k starému opustenému židovskému cintorínu, ktorý sa nachádza v geometrickom strede medzi Novákmi, Košom a Lehotou pod Vtáčnikom. Ako na Bermudách. Julíkov buldozér na veľkej kope ornice, podobá sa opustenému lunárnemu modulu Eagle. Apollo 11 je stratené v priepasti vesmíru. Tma a prázdnota. Ústredný, drevený kríž, na ktorom je pribitá plechová tabuľa s menami mŕtvych, prestáva vrhať svoj mesačný tieň. Prvé kvapky dažďa padajú z temnej oblohy ako malé studené diamanty. Prší. Najskôr počuť zvuky, mrmlanie, aké používali v stredoveku vyháňači diabla z tiel posadnutých. Ticho kráčajú. Sú štyria. Predsa sa nebudú báť. Dorazia každý svoju fľašu do dna. Potom uvidia ten prízrak. Nad hrobom s malým dreveným krížom sa ktosi skláňa. Z toho mrmlania teraz už jasne počujú jedno slovo. Prečo? Blikot zapálených sviec, plač storočných bôr, pochmúrnosť miesta robia svoje. Prízrak sa stavia na nohy. Ide im v ústrety. Natŕča svoju bielu ruku. Čierny kabát, šedivé vlasy, kostnatá, strhaná tvár. Razom všetci vytriezvejú. Kosťo sa ukradomky pozrie na svoje birmovné hodinky. Dve hodiny, pätnásť minút po polnoci. Už to nevydržia. Bežia vedľa potoka zvaného Ťakov. Až kdesi k laskárskemu prepadlisku. Až tam naberú znovu dych. Židovskému cintorínu sa vyhýbajú päťkilometrovým oblúkom. Ešte na druhý deň nemôžu zabudnúť na nočnú moru. Posilnení pivom a rumom vyberú sa na pravé poludnie k židovskému cintorínu. Pri malom drevenom kríži skutočne v noci ktosi bol. Zvyšky vosku po sviečkach, pošliapaná tráva, ohorky z cigariet. Zohnú sa k malej plechovej tabuľke. Čítajú: „Janette Fuch...“ Ostatné si už prečítať nemôžu. Všetko rozožrala hrdza. Len na samom okraji je malý krížik s rokom 1942.
Židovský pracovný tábor Nováky – 1942
Vlečú sa ako dlhý čierny had so žltými škvrnami. Tie škvrny, to sú šesťcípe žlté hviezdy, prišité na tmavom oblečení. V rukách nesú povolených 50 kg batožiny. Z ich tvárí čítať obavu, neistotu, ale aj tichú radosť. Radosť z toho, že vystúpili z vagónov pre dobytok na Slovensku, v Novákoch. Čosi už počuli o fenelových injekciách v Dachau, niečo o Bűchenwalde, čosi o Poľsku. Po vstupe do tábora, dá veliteľ tábora gardista Polhora všetkých nastúpiť do štvorradov. Číta im direktívy zhora, táborové smernice a predpisy. Chce to mať rýchlo za sebou. „A so všetkým vás podrobne oboznámi vaša táborová rada,“ končí svoju dnešnú prvú a poslednú povinnosť veliteľ Polhora. V poslednej várke, ako gardisti nazývajú nový transport, je aj ona. Žaneta Fuchsová, dcéra bohatého žilinského lekárnika Ervína Fuchsa. Ešte prednedávnom obletovaný, nevinný sedemnásťročný kvietok. Teraz zlomená rastlina vytrhnutá zo zeme. V prachu a ponížení. Jej dievčenské sny sú roztrieštené ako dezertná miska z ružového skla, čo ako dieťa kedysi rozbila. Každý z čriepkov je malá spomienka. Piano značky Braun dohralo svojho Mozarta. Pred rokom hodvábna stuha vo vlasoch, mušelínové modré šaty, teraz kabát po otcovi s potupným označením. Všetko je preč. Nedeľné prechádzky po žilinskom námestí, čaje s medovými koláčikmi. Empírové hodiny v pracovni jej otca prestali odbíjať svoj čas...
„...A na raňajky 30 dekov chleba, k tomu šálka cigórie...“ znie jej v ušiach. Malá porcelánová baletka z jej izby dotancovala svoj rokokový sen. „Číslo 3243, Fuchsová, o štvrtej nástup v kuchyni...“ V jej duši doznieva Gounodova Ave Maria.
•••
Mladý chlapec, Jano z Polhorovho strážneho oddielu stojí obďaleč. Obzerá si ju. Páči sa mu jej štíhle telo, útly driek, čierne vlasy. Všetko. Aj pohasnuté iskry v jej smutných očiach. Jano, chlapec z dediny, čo iba prednedávnom pásol kravy rekonpenzátorovi z prvej svetovej vojny, statkárovi Kráľovi, naberá odvahu. Ide k veliteľovi a čosi mu šepká. Polhora súhlasne prikývne. Zo snaživca Jana chce mať v budúcnosti svojho človeka. Jano, oprašujúc si nové, erárne rajtky, na ktoré je aj náležite hrdý, pristupuje k Žanete a odvádza ju bokom.
„Čo vieš robiť?“ pýta sa priamo.
„Tancovať a hrať na klavíri,“ odpovie nesmelo Žaneta.
„Tu ti to bude figu platné, ale nič to... Vybavil som u Polhoru menšiu zmenu. Zajtra nemusíš o štvrtej nastúpiť v kuchyni, ale o šiestej sa budeš hlásiť u Friedmanovej v detských jasliach. Budeš jej pomocníčkou,“ dôrazne hovorí Jano.
•••
Dni plynú a on sa čoraz častejšie obšmieta okolo baraku, kde sú zriadené detské jasle. Nezaujímajú ho ani tak deti, ako ho interesuje dengľavá Žaneta. Často sa spolu rozprávajú. Ona mu hovorí o svojom živote, o svete, o ktorom on nemal ani potuchy. Rozpráva mu o hodinách baletu, ktoré absolvovala u starej Viedenčanky von Riebovej. Tá si zas pamätala Straussa a prvé plesy v Opernbale.
„Vieš ty čo, keď si ty taká tanečníčka, v túto nedeľu, keď budú všetci preč, spravíš mi v našom baraku také malé tanečné divadlo. Zatancuješ len mne. Od Polhoru si požičiam gramofón a platne. Už viem ako sa tá mašinka púšťa,“ vystatuje sa Jano.
•••
Tá osudná nedeľa ozaj prišla. Jano sa posadí v prázdnej „cimre“ na stoličku a púšťa hudobný stroj. Ona sa mierne ukloní a povie: „Teraz ti predvediem zopár tanečných figúr, napríklad padedé.“
„Čo mi to predvedieš?“ Jano nechápavo gúľa očami.
„Obyčajné padedé,“ povie a hneď predvádza túto figúru. Janovi ovísa sánka. Nič podobného v živote nevidel. Kravy, čo kedysi pásol len bučali a prežúvali.
„Hoci viem, že si sa s menom Čajkovský nikdy nestretol, zatancujem ti niečo z Labutieho jazera,“ povie ticho Žaneta. Tancuje. Namiesto bielej sukničky je odetá do pruhovaného vreca. Namiesto balerínok hnedé baganče. Netancuje zmyselne, ako kedysi tancovala Salome pred Herodesom. Tancuje zomierajúcu labuť.
Tancuje samu seba. Padá na kolená. Jej telo spútava kŕč. Celá sa chveje. Dotancovala umierajúcu labuť. Dotkla sa absolútna. Jano sa začína báť. Berie ju do náručia a odnáša Friedmanovej. Možno je to len záchvat z vyčerpania a hladu. Utešuje sa. Zajtra jej dám svoju porciu. Kúpim v Koši sliepku. Dám navariť poriadnu polievku. Zastrája sa. Neskoro. Nemusel, ba ani nemohol už nič urobiť
Strohá správa ranného raportu ho načisto zlomila. Číslo 3243 už nejestvuje. Žaneta je mŕtva! Prvá a posledná láska. Sám jej v stolárskej dielni vyrába malý drevený kríž, sám ju pochováva. Plače, keď trasúcou rukou píše na bielu plechovú tabuľku jej meno: Janette Fuchs (1925-1942).

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 29 100
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 117
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 867
  4. Po Slovensku na motorke 6 538
  5. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 6 230
  6. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 5 945
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 5 883
  8. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 310
  9. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 279
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 866
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Dobré správy z MY

V tomto článku nájdete: Cukrovku úspešne liečia bez liekov. Obnovujú viac ako storočný zámok. Dva tipy na výlety s deťmi, nádherné fotky, ktoré dobyli svet a mnoho iného ;)


23 h
Ilustrašné foto.

Mobilný očkovací tím príde do Handlovej 21. júna.


TASR 18. jún
Ilustrašné foto.

Mobilný očkovací tím príde do Handlovej 21. júna.


TASR 18. jún

Ľahkoatletický štadión na Ulici S. Chalupku v Prievidzi prejde rekonštrukciou. Samospráva v týchto dňoch uzatvorila zmluvu so spracovateľom projektovej dokumentácie.


TASR 18. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?