V Prievidzi pôsobí 14. zbor Watomika. Tvorí ho oddiel chlapcov a oddiel dievčat. „Delenie je veľmi výhodné, pretože sa ľahšie tvorí program, záujmy dievčat a chlapcov sú totiž neraz rozdielne,“ vysvetlila jedna z prievidzských skautiek Lenka Hrivňáková a dodala: „Aj na čele nášho zboru stojí zborový vodca, svojich vodcov majú oddiely skautiek, skautov a vĺčat, teda detí. V rámci oddielov sú zas vytvorené družiny s piatimi a viac členmi, ktoré vedú radcovia. Práve oni sú asi najdôležitejší, pretože sú v priamom kontakte so skautmi.“
Skauting je doslova životný štýl. Venujú sa mu deti od šesť rokov, horná veková hranica neexistuje. Aj preto je možné medzi old skautmi nájsť aj osemdesiatročných mužov či ženy. Takých máme aj v Prievidzi a v Handlovej. „Keď sa chce niekto stať skautom, musí absolvovať nováčikovskú skúšku. Ak ju splní, môže vyrieknuť sľub. Každý oddiel má vlastnú formulku, ktorá odráža jeho zvyklosti a tradície. V našom zbore je súčasťou sľubu aj pieseň,“ prezradila Lenka. Základom prievidzského 14. zboru Watomika sú žiaci z piaristickej školy. Lenka Hrivňáková upresnila: „Možno by vzhľadom na počet obyvateľov mohlo byť v Prievidzi aj viac skautov, predsa ich je dosť. Záujem o skauting je medzi mladými ľuďmi celkom slušný.“ A čo je náplňou činnosti skautov? Každý týždeň sa stretávajú na tzv. družinovkách, kde sami seba vychovávajú, sami si tvoria program, samozrejme koordinovaný vedúcim oddielu. Skauti sa napríklad učia robiť uzly, rozoberajú skautské zákony, no predovšetkým veľmi radi chodia na výlety do prírody. Výrazné sú aj ich ekologické aktivity. Bežne idú do prírody s vrecami, do ktorých zbierajú odpadky. „Smutné je, že v mnohých prípadoch nám vrecia nestačia,“ skonštatovala Lenka.
Skauti sú charakteristickí svojimi uniformami, na ktorých nechýba skautský znak – ľalia. „Vždy však nechodíme v rovnošatách. I tak sa často v dave spoznáme. Obľúbené medzi skautmi sú teraz napríklad veľké šatky, ktoré nazývame arafatky. Mnohí tiež nosia na krku či zápästí korálky,“ spomenula Lenka, ktorej skautské meno je Sestra. Prečo? „Mená vznikajú zväčša na základe určitých vtipných príhod. V mojom prípade to je tým, že som sestra skauta, ktorý už do zboru chodil skôr. Keď som sa tam objavila, všetci hovorili ´to je sestra, toho skauta...“ A Sestra mi už zostala. Máme medzio sebou napríklad aj Mriežku, pretože dlho nosila kockované košele, alebo Alpinku, ktorá raz v jednom tábore pila alpu.“
Aj toto je dôkaz, že skauti majú zmysel pre humor. Tiež sa radi zabávajú, čo dokázali vo februári na skautskom plese, ktorým začali sériu podujatí venovaných storočnici skautingu. Vyvrcholením bol spoločný výstup na Kľak, kde všetci vítali východ slnka a obnovili si skautské sľuby. Prievidzskí skauti tiež v posledných rokoch organizujú Skautské Ponitrie, podujatie, na ktoré prichádzajú skauti z celého Slovenska.
Skauti sa vo svojom sľube zaväzujú nielen dodržiavať skautský zákon, ale aj plniť si povinnosti voči Bohu a vlasti alebo vždy pomáhať svojim blížnym. Týmito zásadami sa riadili sto rokov a chcú sa aj ďalej, keď vstúpili do druhej stovky svojej existencie.
