a plánujú si budúcnosť, ktorá im v živote môže priniesť mnoho úspechov.
„V škole ma bavili všetky predmety okrem výtvarnej výchovy, ktorá mi nikdy nešla a občianskej náuky. Vždy som dávala prednosť prírodovedným predmetom,“ vysvetľuje Ľubka. Od malička nemala rada bifľovanie, obľubovala logické témy. Jankovou vášňou je dejepis, ale baví ho úplne všetko.
Ľubka maturovala z piatich predmetov, jeden si zvolila dobrovoľne navyše. Urobila to preto, aby bola iná ako ostatní, chcela si dokázať, že to zvládne. Vždy sa snažila klásť si vyššie ciele. Na vysvedčení nikdy nemala ani jednu dvojku, Janko len raz z nemčiny. Obaja súrodenci tento rok zmaturovali na prievidzskom gymnáziu a v septembri spoločne nastúpia na Masarykovu univerzitu v Brne, kde budú študovať chémiu.
Úspešní
Chémia sa stala Jankovou obľúbenou vedou: „Zaujíma ma príroda ako taká. Cez minerály a ich zloženie som sa dostal k chémii, zistil som, že ma baví, tak som si vybral školu v Brne.“ Ľubka sa pre tento odbor nerozhodla preto, že by mala chémiu výnimočne rada, ale preto, že je v nej úspešná. Obaja sa zúčastnili na niekoľkých chemických olympiádach, vždy si vybojovali popredné pozície. Už od tretieho ročníka sa zúčastňovali na vedomostných súťažiach v matematike, geografii, chémii či v biológii. Janko bol aj na Hviezdoslavovom Kubíne a na dejepisných olympiádach. Vyhrávali okresné kolá, neskôr aj krajské a celoslovenské. Ľubka sa koncom júla zúčastnila na medzinárodnej chemickej olympiáde v Moskve, kde získala bronzovú medailu za umiestnenie medzi prvými tridsiatimi percentami z 280 ľudí.
Stále spolu
Súrodenci prežili spoločne celé detstvo. Spolu navštevovali materskú aj základnú školu, gymnázium a chystajú sa na rovnakú univerzitu. Ich matka Ľubica Krausková to považuje za pozitívne, lebo „medzi nimi vznikla zdravá súťaživosť, navzájom sa podporovali a ťahali.“ Učenie ich nijako extra nebavilo, nemali radi bifľovanie. Čomu však rozumeli a čo bolo logické, im nerobilo problém. Ako napríklad matematika a chémia. „Na základnej škole sme sa neučili skoro vôbec, na strednej už bolo treba do kníh pozrieť aspoň pred písomkou. Často mi však stačilo počúvať výklad v škole, nemusela som dlho vysedávať nad knihami“ tvrdí Ľubka a jej matka dodáva: „Vždy keď prišli zo školy, tašky odložili na chodbu a ráno, keď odchádzali si ich nedotknuté zobrali.“
Úplne normálni tínedžeri
Krauskovci spolu vychádzajú, ako každí iní súrodenci: „Cítime sa byť úplne normálni, načo sa chváliť alebo ukazovať,“ vysvetľujú svorne. Ľubka rada číta knihy, stretáva sa s kamarátmi a Janka bavia počítačové hry a dejepis. Ona chcela byť ako dieťa lekárkou, on smetiarom. Nepovažujú sa za výnimočných, ani nechcú, aby ich tak ľudia brali. Toto presvedčenie však vyvrátila ich mama historkou z materskej školy: „Naučili sa veľmi skoro čítať aj písať. V škôlke im učiteľka kázala nakresliť, čo by si priali na Vianoce a Janko odovzdal výkres s nápisom lego systém, a to nemal ani štyri roky!“ Na základnej škole sa občas stretli aj s negatívnymi reakciami spolužiakov na svoju šikovnosť. Nemali tam veľa kamarátov a Ľubka pripúšťa, že mohlo ísť aj o závisť zo strany iných detí. Na gymnáziu sa však situácia zmenila. Často spolužiakom pomáhali s učením, ich byt bol vždy plný mladých ľudí.
Vysoké ciele
Prvoradým cieľom Ľubky aj Janka je úspešne ukončiť vysokú školu. Obaja uvažujú o zamestnaní vo výskume, kde by radi zužitkovali svoje vedomosti a pomohli tak ľuďom, ktorí to potrebujú. Rodičia ich vo všetkom podporujú a občas uvažujú, na koho sa deti podali: „Manžel je na jazyky, ja na ekonomiku. Tak neviem, po kom sú. Vždy boli bezproblémovými deťmi, s ktorými neboli starosti. Od malička sa učili bez našej pomoci a boli veľmi samostatní. Sme na oboch veľmi hrdí, asi ako všetci rodičia na svoje deti,“ zdôrazňuje ich mama.
