Za účasti niekoľkých desiatok ľudí vatru zapálil Jozef M. Rydlo, podpredseda Zahraničného výboru NR SR a člen Slovenského ústavu v Ríme. Podľa jeho slov je sviatok zvrchovanosti Slovenskej republiky jednou z najvýznamnejších udalostí v histórii našej krajiny: „17. júla 1992 sa zavŕšilo emancipačné snaženie vtedajšej generácie Slovákov. Pre mňa osobne je to jeden z najvýznamnejších dátumov.“ Zachovávanie tradícií považuje za veľmi dôležité nielen pre ľudí, ktorí majú pozitívny vzťah k národným hodnotám, ale pre všetkých obyvateľov krajiny. „V súčasnosti mnohí z nás na podobné udalosti a sviatky zabúdame, treba si však uvedomiť, že národ bez minulosti je národom bez budúcnosti,“ vysvetľuje J. M. Rydlo a dodáva: „Napriek tomu som rád, že v mnohých mestách si ľudia pripomenú slovenskú históriu, aspoň vidíme, že národ nie je hlúpy a vie, kam patrí, kde sú jeho korene a uvedomuje si svoje hodnoty. Máme neopakovateľné a jedinečné osobnosti a udalosti, ktoré by sme si mali neustále pripomínať, lebo patria všetkým občanom našej republiky.“
Aj napriek jeho pekným a zapáleným slovám mnohí zúčastnení presne nevedeli, pri akej príležitosti sa v Lesnom parku stretli. Niektorým išlo len o relax a príjemné posedenie v prírode. Organizátor podujatia Dušan Krähenbil priznal, že pravý význam Deklarácie zvrchovanosti poznajú hlavne starší občania, tí mladší sem prišli s rodinami stráviť slnečné popoludnie.
Pálenie vatry zvrchovanosti je každoročný rituál, ktorý je možné vidieť takmer vo všetkých mestách a obciach na Slovensku. Aj v Prievidzi je usporadúvaný pravidelne. Organizátor bol s účasťou spokojný, neplánoval okázalú akciu, ale skôr komornú oslavu, ktorej cieľom bolo ľudí informovať a pripomenúť im, že takýto dátum existuje a je pre náš národ dôležitý. Lebo pravdou ostáva, že veľa ľudí nevie, čo Deklarácia zvrchovanosti pre Slovensko znamenala a znamená.
Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky je uznesenie SNR zo 17. júla 1992, v ktorom poslanci Národnej rady požadovali samostatnosť Slovenska. Deklarácia bola súčasťou procesu, ktorého vyvrcholením bol rozpad ČSFR a vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Deklaráciou sa naplnilo tisícročné úsilie slovenského národa za svojbytnosť a dosiahlo prirodzené právo na sebaurčenie. Zvrchovanosť je základom suverénneho štátu slovenského národa.
