Skúsený prievidzský hubár Pavol Hložanský tvrdí, že kto bezpečne nerozozná muchotrávku zelenú a jej farebné varianty, nemal by chodiť do lesa na huby alebo aspoň nezbierať lupeňovité druhy. V časoch, keď tieto nebezpečné huby začnú vo väčšom počte rásť, nosí z hubárskej vychádzky aj niekoľko plodníc muchotrávok zelených, aby iných hubárov vyskúšal, či muchotrávku naozaj poznajú a prípadne ich poučil.
Muchotrávky zelené majú tri charakteristické znaky, podľa ktorých sa dajú bezpečne spoznať. Vyrastajú z akejsi pošvy, v dospelosti pripomínajúcej kalich, hovoria mu aj kalich smrti. Na hlúbiku majú takzvaný prsteň, zvyšky plachtičky zostáva aj na klobúku a spodok vlastne tvorí spomínaná pošva. Tretím typickým
Znakom je, že lupene sú vždy biele, bez ružových či iných odtieňov. Farba klobúka však je veľmi variabilná, od tmavo olivovozelenej po takmer čisto bielu.
Kým pečiarky hájové alebo hľuznaté majú takisto belavý klobúk, ba aj prsteň, nevyrastajú však z pošvy. Najdôležitejším znakom je, že husté lupene nie sú nikdy čisto biele, ale v mladosti ružovkasté a v dospelosti až čierne od výtrusov. Ďalším pomocným znakom je ej príjemná anízová vôňa pečiarok, kým muchotrávka je bez výraznejšej vône, dodáva Hložanský.
