mír Jadroň a Dominik Hasák) obsadili v skončenej sezóne v celoslovenskej lige výbornú štvrtú priečku, lepší boli iba hádzanári z tradičných bášt tohto športu z Prešova, Pov. Bystrice a z Košíc. Niekoľko otázok sme položili trénerovi družstva Martinovi Kočnerovi.
* Konečné štvrté miesto je podľa nás pre Bojnice pekným úspechom. Máš rovnaký názor?
Áno mám. Štvrté miesto na Slovensku je určite veľkým úspechom, ak si dobre pamätám, v našom klube na takom vysokom mieste neskončilo za posledných päť rokov žiadne družstvo. Je za tým trojročná práca s hráčmi a s družstvom. Naši hádzanári predchádzajúce dve sezóny postupne získavali skúsenosti a vždy museli nastupovať proti starším hráčom, čo sa odzrkadľovalo na výsledkoch a následne v postavení v tabuľke. Túto sezónu však väčšina hráčov dosiahla vekový strop v kategórii mladšieho dorastu a bolo len a len na nich ako využijú skúsenosti z tréningových jednotiek a zo zápasov z predchádzajúcich sezón. Preto som rád, že chalani zužitkovali na ihrisku to, čo v nich je a po predchádzajúcom deviatom a ôsmom mieste sme skončili pre nás na veľmi peknej štvrtej priečke.
* „Zemiaková“ štvrtá priečka nie je veľmi populárnym umiestnením. Nedalo sa prebojovať ešte o stupienok vyššie?
Určite sa dalo, ale naozaj len o stupienok, pretože na prvý Prešov a druhú Považskú Bystricu sme fyzicky a hlavne herne nemali a zaostávali sme za nimi vo všetkých herných činnostiach. Košice skončili pred nami len o dve víťazstvá na treťom mieste, čo nie je príliš veľký rozdiel. Určite boli na tom herne o niečo lepšie ako naše družstvo, ale v tom nevidím príčiny nášho horšieho umiestnenia. Hlavným dôvodom je, že chalani nezachytili a nezvládli úvodné zápasy v súťaži. Hneď prvé kolo sme prehrali v Modre o jeden gól, hoci sme vyhrávali polčas o šesť. Druhé kolo sme hostili doma práve tretie Košice a v samom závere sme stratili dvojgólové vedenie a nakoniec len remizovali. No a do tretice nás môže mrzieť prehra o dva góly na palubovke ŠKP Bratislava, kde chalani dokázali zahodiť aj tie najvyloženejšie šance. Svojim zverencom som po prvých piatich kolách v šatni povedal, že keď si po skončení súťaže pripočítajú body, o ktoré v týchto troch zápasoch prišli, tak ich to bude určite mrzieť. A to som ani ja sám nevedel, že im budú tieto body chýbať práve k bronzovým medailám. Škoda, k piatim bodov navyše nám chýbalo streliť šesť gólov. Slabšia koncentrácia v záverečných minútach zápasov nás stála tretie miesto.
* Z tvojich slov sa zdá, že si sám nečakal, že môžete byť tak vysoko v konečnej tabuľke?
Pred začiatkom súťažného ročníka som to naozaj nečakal a keby mi niekto povedal, že skončíme štvrtí na Slovensku, tak sa určite nad tým iba pousmejem. Ciele ohľadom konečného umiestenia sme si nedávali žiadne, nakoľko sme mali úzky káder a vopred sme vedeli, či nám so zostavou na stretnutia nebudú musieť pomáhať aj starší žiaci, pre ktorých môže byť táto súťaž ešte náročná a hosťujúci hráči z Lehoty pod Vtáčnikom. Dôležité bolo, aby sa kľúčoví hráči nezranili, lebo tým by naše šance na úspešné výsledky a výkony určite klesali. Zranenia sa nám však vyhýbali. Po predchádzajúcom deviatom a ôsmom mieste by každé lepšie umiestnenie, čo i len o stupienok vyššie, bolo pre nás úspechom. Konečné štvrté miesto je ďaleko nad očakávania.
* Čo bolo silnou stránkou vášho tímu v sezóne?
Myslím si, že to bola predovšetkým chuť hráčov trénovať. Stávalo sa, že som mal na tréningu len šiestich hráčov bez brankára, ale tí aj napriek tomu mali chuť trénovať a ísť výkonnostne vpred, aj keď vedeli, že tréningový proces so 14 hráčmi by bol pre nich určite väčším prínosom. Neznechutilo ich to, práve naopak, vynahrádzali si to potom priamo v zápase. V druhej polovici súťaže sme vynikali aj zlepšenou obrannou činnosťou, za ktorou stáli vynikajúce výkony našich brankárov. Prvý Prešov dostal len o gól menej a tretie Košice o jedenásť, čo nás môže pri sile a podmienkach týchto družstiev len tešiť. Chlapci sa však nesmú uspokojiť, stále je čo zlepšovať, či už v obrannej alebo v útočnej činnosti jednotlivca alebo celého družstva. Hlavne musíme pracovať na našich spojkách, na ich pohybe a predovšetkým streľbe. Keď sa nám to podarí, tak naša sila v útočnej činnosti určite porastie, predpoklady na to naše spojky majú.
* Kto z jednotlivcov bol ťahúňom tímu?
Jednotlivcov menovať nebudem. Som rád, že ťahúňom tímu bol celý kolektív, že všetci ťahali za jeden povraz a že každý sa niečím podieľal na tomto úspechu. Teší ma udomácnenie mladších hráčov v kolektíve a pomoc hráčov z Lehoty pod Vtáčnikom, ktorí patrili tiež k pilierom družstva. Za štvrté miesto si preto pochvalu zaslúžia všetci hráči, ktorí nastúpili čo i len na minútu na palubovku.
