päť. Viac ako päťdesiat ich tam priniesli z Lazného potoka, ktorý tečie tesne pri Lehote pod Vtáčnikom.
Ľubomír Pánis kráčal popri potoku Lazný už nespočetne veľa ráz. A to nielen preto, že je pomocným hospodárom 4. obvodnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Novákoch. Rybárstvo, príroda a starostlivosť o ňu sú jeho obrovskou záľubou. Zvlášť Lazný potok mu prirástol k srdcu. „Pochádzam z Rudnianskej doliny, do Lehoty pod Vtáčnikom som sa priženil. Tento potok som si obľúbil. Rád k nemu chodím, starám sa oň. Ako funkcionár rybárskeho zväzu nemusím brigádovať, ale mne to nedá. Hodiny, ktoré som pri ňom prežil, sa nedajú zrátať. Musím však dodať, že sa oň nestarám sám. Sme partia nadšencov, ktorá sa snaží pre ryby a raky vytvoriť čo najlepšie podmienky.“ Skupinka rybárov sa stará o okolie potoka, ktoré čistí od porastov. Aj preto sa okolo neho môže každý prejsť a vychutnávať si pohľad napríklad na kaskády.
Tie sú tiež dielom rybárov, na čele s Ľubomírom Pánisom. „Inšpirovala ma samotná príroda. Stalo sa totiž, že strom spadol do potoka a vytvoril jamu s hlbšou vodou. Rybám sa tam výborne darilo. Prečo im teda nepomôcť a nevytvoriť takéto jamy?“ Na Laznom potoku ich je už niekoľko a ďalšie pod rukami rybárov vznikajú. Hlbšia voda je pre ryby záchranou predovšetkým v čase sucha, keď neprší a hladina potoka klesne. „V jamách nájdu útočište. Aj preto ich je v našom potoku tak veľa. Sú to predovšetkým jalce, sivoň potočný, pstruh dúhový a potočný. Tieto lososovité ryby sú základom, no našli by sme aj ďalšie druhy. Vrásky na čelách nám robia vtáky, ktoré sa chodia k potoku kŕmiť. Keby ich nebolo tak veľa, neprekážalo by nám to. Kormoránov, volaviek, či čiernych bocianov je stále viac. Plienia vody a naša robota vychádza nazmar,“ povzdychol si Ľ. Pánis.
K Laznému potoku sme prišli predovšetkým kvôli rakom. Kým z iných tokov v minulosti úplne zmizli, v tomto zostali. Je to predovšetkým vďaka čistej vode, ale aj starostlivosti rybárov. „Neviem o tom, že by saniekde inde na hornej Nitre tak darilo rakom, ako práve u nás. Keď sme vytvárali jednu z kaskád, museli sme z vody všetko vybrať a vyčistiť. Na päťmetrovom úseku sme našli asi štyridsať rakov.“ Aby Ľ. Pánis tieto slová potvrdil, vchádza do vody a len tak prehodí: „Hneď pod prvým kameňom nájdem raka...“ Stalo sa. Z vody vytiahol račicu, ktorá mala na tele množstvo drobných vajíčok, prísľub ďalšieho potomstva tohto kôrovca. „V Laznom potoku je čistá voda, takže raky by tu boli vždy. No vďaka podmienkam, ktoré im vytvárame ich je oveľa viac.“
Kedysi žili vo veľkom aj v potoku Rakovec. Svedčí už o tom samotné meno tohto vodného toku. Kvôli banskej činnosti sa voda v ňom znečistila, raky postupne vymizli. Po vyše dvadsiatich rokoch sa však vrátili. Zásluhu na tom majú nadšenci z občianskeho združenia EKO-OKO z Lehoty pod Vtáčnikom. Potok vyčistili a pustili sa do rokovania s Hornonitrianskymi baňami, a. s. „Po ich záväznom písomnom potvrdení o definitívnom znefunkčnení výpustného kanála na šachte ´Podhradie´, kladnom stanovisku profesora Stráňaja z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre a odsúhlasení Slovenským rybárskym zväzom, sme mohli v polovici júna raky do Rakovca vypustiť. Ľubomír Pánis, ktorý celú akciu riadil, ich priniesol z potoka Lazný,“ predstavil úspešnú akciu hospodár občianskeho združenia EKO-OKO Ján Baláž a dodal: „Všetci veríme, že rakom sa v staronovom mieste bude dariť a názov potoka bude opäť zodpovedať skutočnosti.“
Situáciu v Rakovci bude pozorne sledovať aj Ľ. Pánis. Vypustil totiž do neho 54 rakov, z toho dvanásť samičiek, ktoré už mali vajíčka. „Je veľký predpoklad, že sa tam udomácnia a začnú rozmnožovať. Veľmi by som si to prial.“
Autor: mak
