Podľa slov Pavla Holeša a Tatiany Petríkovej, vedúcich dobrovoľníckeho medzinárodného tábora z organizácie Inex Slovakia, prišli na hornú Nitru, aby pomohli Bojnickému zámku. Zamerali sa prevažne na záhradnícke práce, odhrabávanie lístia, trávy a na pílenie poškodených stromov. Dvanásťčlenná skupina dobrovoľníkov bola zaujímavá tým, že jej členovia pochádzajú z rôznych kútov sveta. „Sú tu ľudia z Fínska, Kanady, Talianska, Srbska, Francúzska, Škótska a Ameriky. Všetkých spája rovnaký cieľ, získať nové skúsenosti a spoznať rôzne kultúry,“ tvrdí T. Petríková. Takéto tábory považuje za veľmi zaujímavé, lebo ponúkajú možnosť pomôcť tam, kde je to potrebné, zoznámiť sa s novými ľuďmi, nájsť si priateľov a spoznať našu krajinu. Je to dobrá skúsenosť do budúcnosti, mladí sami vycestujú do zahraničia, stretnú zaujímavých ľudí, často vznikajú veľmi silné priateľstvá, dokonca svadby. V Bojniciach boli minulý rok Mexičania, ktorí si našli slovenské priateľky a doteraz sa navštevujú. Jazyková bariéra, ktorá sa občas vyskytne účastníkom neprekáža, vedia sa spolu vždy nejako dohovoriť.
Organizácia Inex ponúka zahraničným záujemcom trinásť kempov na celom Slovensku, ale pomáha aj Slovákom dostať sa do zahraničia. Tábory sú určené hlavne pre mladých zo sociálne slabších rodín, ktoré si nemôžu dovoliť vycestovať do zahraničia len tak, na dovolenku. Môžu prísť na Slovensko, bezplatne pomáhať s prácami a pritom spoznávať miestne zvyky a zaujímavosti. Skupinka v Bojniciach je zložená prevažne z mladých študentov, ale sú v nej aj dve päťdesiatničky z Fínska, ktoré vtipne tvrdia, že sú „päťdesiat rokov mladé“. Stihli už navštíviť ZOO, kúpalisko, prezreli si Prievidzu či banský skanzen v Cigli. Okolie si nevedia vynachváliť, očarení sú hlavne zahraniční hostia.
Dvadsaťročná Sanja, študentka zo Srbska, tvrdí, že našu krajinu miluje a vždy ju chcela navštíviť. Slovensko pozná z rozprávania Slovákov žijúcich v jej krajine a teraz sa sama presvedčila o jeho kráse. Francúzka Valerie si tu našla veľa nových kamarátov a Marylie, ktorá prišla až z Kanady obdivuje historické budovy, ktorých je v Bojniciach neúrekom. „Je to pre mňa fascinujúce, nič podobné v Quebecku nemáme,“ tvrdí. Taliana Luigiho najviac očarila príroda, úplne odlišná od tej, ktorú vidí doma. Okrem toho sa mu pozdávalo bývať na zámku. Dvom päťdesiatničkám z Fínska vôbec neprekážalo, že nezapadajú do vekového priemeru. V podobných kempoch už boli, považujú to za skvelú skúsenosť a preto prišli do Bojníc. Počuli už aj o Tatrách, ktoré by veľmi rady v budúcnosti navštívili.
Tábory sa nešpecializujú len na upratovanie v okolí architektonických pamiatok, ale aj na postihnuté deti, ktorým účastníci vytvárajú program, enviromentálne a iné akcie. Zapojiť sa môže ktokoľvek a T. Petríková to všetkým vrelo odporúča: „Je to obrovská skúsenosť a zábava. Kto chce spoznávať nové miesta, ľudí a pomôcť tam, kde to treba, nech neváha.“
