ek tomu v Seči život naplno pulzuje. I keď, ako dodáva starosta Rudolf Hopko, v rámci finančných možností obecnej kasy.
Bez straníckych tričiek
Rudolf Hopko nie je v starostovskom kresle v Seči nováčikom. V tejto funkcii sa ocitol po tom, ako bývalý starosta zomrel. V decembrových komunálnych voľbách mu obyvatelia dali dôveru, takže môže pokračovať v načatej práci. „Sám by som však nič nezvládol, teším sa, že mám päticu šikovných poslancov, ktorí sú mimoriadne aktívni. Priniesli do obce oživenie. Všetci sú nezávislí, rovnako ako ja. Príslušnosť k politickej strane totiž pri tejto robote nie je vôbec dôležitá. Oveľa podstatnejšia je chuť pracovať pre iných, pre rozvoj dediny,“ zdôrazňuje R. Hopko.
Aktivita poslancov je najviditelnejšia pri organizovaní rôznych kultúrno- športovo - spoločenských podujatí. Sami si ich naplánujú, pripravia a zrealizujú, samozrejme s pomocou ďalších ochotných ľudí. Aj preto sa v obci ujali fašiangy s pochovávaním basy, oslavy Dňa matiek a MDD, stavanie mája, stolnotenisový turnaj, či súťaž v mariáši. Ujali sa aj futbalové zápasy, nie však obyčajné. Stretávajú sa v nich napríklad horný koniec proti dolnému, ženy proti mužom, či naposledy deti proti poslancom zastupiteľstva. Miestom týchto duelov je novovybudované ihrisko za budovou obecného úradu. I keď ešte nie je úplne dokončené.
Aspoň panelové cesty
Ihrisko určené na organizovanie podujatí je srdcovou záležitosťou starostu. „Chýbala nám v obci plocha, kde by sme mohli pripravovať akcie, no predovšetkým, kde by sa mohli hrávať deti. Veď neraz si chlapci kopali loptu na ceste a to bolo nebezpečné. Okrem futbalu bude možné hrávať na ihrisku aj nohejbal a volejbal. Budúci čas je na mieste, pretože areál ešte nie ej dokončený úplne. Chýba nám veľmi podstatné vyasfaltovanie celej plochy. Nie je to totiž lacná záležitosť,“ zdôrazňuje R. Hopko. Cení si však, že veľa roboty spravili ľudia z dediny v rámci brigád, zadarmo.
Pre obec, ktorej ročný rozpočet dosahuje približne 2, 7 milióna korún, je každá pomoc dobrá. „Pomáhame si ako vieme. Napríklad stĺpy, po ktorých je vedený rozhlas, sme menili za betónové. Pôvodné sme využili pri oplotení spomínaného ihriska. V obci máme ešte aj dvanásť drevených stĺpov, no aj tie budú v dohľadnej dobe vymenené. Takže elektrina i rozhlas budú mať betónové stĺpy,“ priblížil starosta jednu z priorít ďalšieho obdobia. Patrí k nim aj oprava dôležitého mosta, ktorý je v obci. Poškodili ho mechanizmy, ktoré po ňom jazdia kvôli ťažbe dreva v neďalekom lese. Rekonštrukcia bude stáť asi stotisíc korún. Veľkou boľačkou dediny sú aj cesty. Komunikácia medzi Kostolnou Vsou a Sečou je v perfektnom stave. No za tabuľou označujúcou začiatok obce je to oveľa horšie. Až po kaplnku je táto vozovka štátna, Slovenská správa ciest prisľúbila, že ju opraví. Kedy, to je zatiaľ otázne. Viac ako dvestotisíc korún však vlani obec investovala do troch miestnych komunikácií, na ktoré položila aspoň panely, aby ich spevnila. V minulom roku tiež dokončili opravu domu smútku a prístavbu k nemu.
Škôlka s desiatimi deťmi
V týchto dňoch pripravil miestny ZPOZ (To, že funguje v tak malej dedinke, je tiež vzácnosť.) slávnosť uvítania dieťaťa do života, ktoré sa pred časom v obci narodilo. Je prvé v tomto roku a asi aj posledné. Pre Seč nič mimoriadne. Napriek tomu sa obec všemožne snaží uchovať v dedine materskú školu. Starosta tvrdí, že ak ju raz zrušia, už ju nikdy neotvoria. „Kritický bude budúci rok, keď až štyri deti odídu do prvého ročníka. Teraz ich máme v škôlke desať. Keď sa dostaneme pod toto číslo, bude to kritické. Musíme len dúfať, že sa nejaké deti narodia, prípadne k nám prisťahujú.“
Ani to však nie je jednoduché. Mladé rodiny skôr zo Seče odchádzajú. Tunajšie prostredie je nádherné, no veľmi vzdialené od centier. „Sme koncová obec, dochádzať od nás za prácou je zložité. I keď počas pracovných dní chodia autobusové spoje celkom slušne. Horšie je to v nedeľu, keď k nám prídu len dva, jeden ráno a druhý popoludní. Za posledných päť rokov si u nás nikto nepostavil rodinný dom, i keď pozemky by boli. Skôr si ľudia kúpia voľné domy a využívajú ich na chalupárčenie. Sú to však zväčša seniori, ktorí si chcú dôchodok užívať na vidieku. Mladé rodiny neprichádzajú,“ povzdychol si R. Hopko.
Pesimizmus však v Seči zásadne nepanuje. Ľudia sa tešia z maličkostí, rovnako tak aj starosta. „Som napríklad rád, že sa u nás separuje odpad. Ľudia si zvykli na veľký kontajner uprostred obce, nevytvárajú divoké skládky. Sklo hádžu do špeciálnych nádob, plastové fľaše ukladajú do vriec. Teší ma aj prehlbujúca sa spolupráca s moravskou dedinkou Stříbrnice, ktorá je súčasťou mikroregiónu Buchlov. My tiež patríme do mikroregiónu Magura – Strážov, no naši moravskí priatelia sú oveľa viac vpredu, sú pre nás vzorom a inšpiráciou,“ dodal R. Hopko, dúfajúc, že ich čoskoro napodobnia. Možno aj cyklotrasou, ktorá spojí viaceré miesta v ich mikroregióne, Seč nevynímajúc. Ktovie, možno na bicykloch „objavia“ túto dedinku aj mladé rodiny.
