Prečo sú deti agresívne, na koho útočia, aký majú z toho pôžitok a čoho je to príčina? Toto sú najčastejšie kladené otázky súvisiace s problémom násilného správania detí.
Z prezentácie Evy Gajdošovej z katedry psychológie FFUK v Bratislave vyplýva, že agresia je v súčasnosti všade okolo nás a každým dňom enormne narastá. Denne sa stretávame s agresívnym správaním ľudí prakticky v každej oblasti nášho života. Deti a mládež nie sú v tomto smere výnimkou. Detská kriminalita vo všeobecnosti narastá a krutosť detí sa stala každodennou súčasťou aj v školách. Prejavuje sa hlavne ničením majetku, bitím spolužiakov, nútením robiť činnosti, ktoré žiak robiť nechce a, bohužiaľ, množia sa aj prípady sexuálneho násilia.
Čo vplýva na správanie detí?
Podľa rôznych výskumov sa deti väčšinou správajú agresívne z nudy, z túžby po silných, vzrušujúcich zážitkoch a snahy upozorniť na seba. Násilie býva aj dôsledkom napätia, frustrácie a stresu v triede alebo ho deti považujú za druh adrenalínového športu.
Dôležitými faktormi podmieňujúcimi správanie sú osobnosť dieťaťa, rodina a kvalita vzťahov medzi rodičmi a deťmi, sociálna skupina, škola a spoločenské faktory. Je však veľmi dôležité rozoznať dve kategórie mladých agresorov. Na jednej strane sú to deti s poruchou správania, ktoré si neuvedomujú dôsledky svojich činov. Druhú skupinu tvoria tie, ktorých správanie vyplýva z nedostatočnej alebo nesprávnej komunikácie v rámci rodiny, sociálnej skupiny či spoločnosti.
V tomto prípade sa názory kompetentných v niektorých momentoch rozchádzajú. Podľa Karola Jarábka, riaditeľa Pedagogicko-psychologickej poradne v Prievidzi je hlavnou príčinou detskej agresie rodina. Je nesmierne dôležité, ako rodičia pristupujú k svojim deťom, ako s nimi komunikujú. Okolité vplyvy, médiá, sociálne skupiny považuje až za druhotné faktory. Vhodná komunikácia je základom úspechu pri prevencii detskej agresie.
Zuzana Klačanská, školská psychologička na Gymnáziu V. B. Nedožerského v Prievidzi, naopak odmieta, že by bola chyba len v rodičoch. „Deti ich často kopírujú, ale nejde o pravidlo. Je to individuálne. To, že za všetko sú zodpovední rodičia považujem za nebezpečnú myšlienku. Rodina zodpovedá za veľa, ale nie je možné tvrdiť, že za všetko,“ dodáva Z. Klačanská. Obaja sa však zhodujú na tom, že agresia v školách má narastajúcu tendenciu a je stále väčším problémom.
Dôvody detskej agresie
Odborníci tvrdia, že deti sú pod tlakom, snažia sa byť úspešné, výnimočné, chcú sa presadiť. Utiahnutí a nepriebojní jedinci sú zväčša odmietaní. „Najjednoduchšie je ubližovať tomu, kto sa nedokáže brániť či presadiť,“ tvrdí Zuznana Klačanská. Častým dôvodom konfliktov sú aj sociálne rozdiely. Deti sa bežne vysmievajú spolužiakom kvôli oblečeniu, ale aj dobrým známkam. Okrem agresívnych reakcií, či dokonca šikany sme svedkami stále častejších depresií, citovej otupenosti a straty empatie voči druhým. Vyplýva to z pocitu dieťaťa, že nie je jedinečné, ako by chcelo alebo ako to od neho vyžaduje okolie.
Východiskom je spolupráca
Aj keď prejavy detskej agresie sú stále častejšie, rodičia a pedagógovia sa k nej neradi priamo vyjadrujú. Podľa Karola Jarábka „si nechcú pripustiť svoju vinu, zlyhanie“. Z výskumu, ktorý uskutočnil v školských zariadeniach v Prievidzskom okrese vyplynulo, že pedagógovia považujú len necelých 12 % žiakov za problematických. Toto číslo je podľa K. Jarábka omnoho vyššie. Chybou je, že učitelia nemajú čas všímať si na deťoch každú odchýlku v správaní, či prehnanú reakciu.
Keď už je však niekto svedkom otvorenej agresie voči inému, je potrebné konať. Veľkým problémom pri riešení takéhoto problému je strach obetí hovoriť o tom, ako sa im ubližuje. Z. Klačanská zdôrazňuje: „Je nevyhnutné, aby sa dieťa zverilo a upozornilo na krivdu. Malo by prekonať strach a ostych povedať pravdu. Myslím si, že by pomohlo, keby bol na každej škole psychológ alebo dôverník, na ktorého by sa mohli žiaci obrátiť.“ Dôležitou podmienkou úspechu je aj spolupráca rodičov. Spolu s učiteľmi by sa mali snažiť o logické vysvetlenie situácie a dohovor s agresorom. Ak rodičia neprejavia záujem, riešenie je komplikované. V takom prípade škole ostávajú už len represie v podobe zníženej známky zo správania. Takýto trest je však pre mnohých žiakov len akýmsi formálnym pokarhaním bez požadovaného efektu nápravy.
Určite by neškodila prevencia vo forme dôrazu na rozvíjanie sociálnych zručností, učením žiakov k vzájomnej tolerancii a akceptovaniu iných názorov, postojov a odlišností.
Osobnostné charakteristiky agresívnych žiakov
· impulzivita, hyperaktivita, nesústredenosť
· emocionálna labilita, sklon ku skratovému konaniu
· znížené sebavedomie a slabé komunikačné zručnosti
· nižšia tolerancia k iným
· nižšia zodpovednosť za svoje správanie a konanie
· nezrelosť a menej komplexné vnímanie sveta
· nedostatok zábran a narušená morálka
Charakteristiky žiaka – obete
· je osamotený, nemá kamarátov, nebaví sa so spolužiakmi
· je smutný, depresívny, nehovorí o škole
· je nesústredený, bez záujmu, náhle zhoršenie prospechu
· často chodí k lekárovi, má neospravedlnené absencie
· počas prestávok nie je s ostatnými deťmi, zdržiava sa pri učiteľoch
· doma nevie vysvetliť prípadné zranenia, hlad, stratu peňazí a iných vecí
· bojí sa chodiť do školy alebo zo školy
· odmieta sa zveriť s tým, čo ho trápi
· začne šikanovať súrodencov
