dsať rokov. Jubilantka Helena Ertlová, známa medovnikárka, prezentovala svoju prácu na výstave v Hornonitrianskom osvetovom stredisku v Prievidzi.
Aj keď výstava patrila pani Helene, nedala sa obísť história tohto remesla. Práve s menom rodiny Ertlovcov je spojená novodobá tradícia medovnikárstva na hornej Nitre. Popri rodine Adamíkovcov v Prievidzi a rodine Briesťanských v Nitrianskom Pravne to bol práve Jozef Ertl, ktorý sa vyučil u majstra pernikára Belczayho v Budapešti a v roku 1921 otvoril v Prievidzi vlastnú medovnikársku a voskársku dielňu. Po smrti otca prevzal remeslo Florián Ertl, avšak v roku 1950 mu živnosť zrušili. Pani Helena si vzala za manžela Bartolomeja Ertla.
Aby sa prejavil jej výtvarný talent pri zdobení medovníkov, o tom mohla dlhé roky len snívať. Na skutočnosť jej ho premenil manžel v roku 1989, znovu založil živnosť a nadviazal na starú tradíciu svojej rodiny.
„Svojou nápaditosťou, aktivitou, skromnosťou a záujmom o toto remeslo sa zaradila do veľkej rodiny ľudových umelcov hornej Nitry. Žiada sa poznamenať, že tak, ako sú jej výrobky bohato dekorované cukrom či polevou a voňavé medom, sú obohatené oveľa väčšou hodnotou – citom, láskou a úctou k tým, ktorým sú určené,“ povedala na vernisáži výstavy Majsterka sladkého remesla Amália Lomnická, riaditeľka Hornonitrianskeho osvetového strediska v Prievidzi.
Medovnikárka Helena Ertlová na svoje začiatky spomína s humorom. „Darmo sme poznali originálny dedov recept na medovníčky. Doba sa zmenila, iné boli suroviny. Azda trištvrte roka sme sa mordovali, kým dostalo cesto takú chuť a tvárnosť akú má dnes.“ Pani Helena najradšej zdobí veľké veci. Veľké srdcia, báby, kompozície dediniek, nedávno zdobila aj katedrálu. Stereotyp ju ubíja, tvorivosť je jej blízka. Každý medovník či medovníček, ktorý vyjde spod jej rúk, je umeleckým dielkom. V každom je kus jej fortieľa ale najmä lásky k remeslu.
Expozícia výstavy obsahuje okrem medovníkov aj dobové dokumenty z rodinného archívu, sprístupnená je do konca tohto mesiaca.
Autor: vká
