Stali sa tak víťazom súťaže a postupujúcim do druhej najvyššej slovenskej súťaže. Po konečnom hvizde prepukli veľké oslavy. I o nich sme sa porozprávali s 27-ročným kapitánom HFK Prievidza Jurajom Furkom, dlhoročnou oporou hornonitrianskeho tímu.
* Juraj, definitíva o postupe Prievidze padla až po výhre v Senci. Môžeš nám trochu priblížiť súboj pri Slnečných jazerách?
Bol to v každom prípade náročný zápas, aj po psychickej stránke. Uvedomovali sme si, že musíme bezpodmienečne vyhrať. Nemohli sme sa spoliehať na to, že Nemšová neuspeje v N. Meste. Navyše sme nemohli počítať s vykartičkovanými hráčmi Pekárom a Némom, ani so zranenými: Vurčíkom a Pavlovkinom. SFM Senec bol veľmi dobrým súperom, najmä v prvom polčase. Dôležitý moment pre nás prišiel v 64. min, keby po rýchlom brejku fauloval brankár hostí v pokutovom území Kubíka. Následne bol senecký gólman vylúčený a Špánik nás po presnej strele z bieleho bodu dostal do vedenia...
* Vtedy si už veril, že postup je definitívne vo vrecku?
Trochu už aj áno, pretože oslabení domáci tím sa po inkasovaní rozsypal, hral akoby bez duše. Navyše v 85. min sa Oravec zbavil dvoch obrancov a krížnou strelou prekonal náhradného domáceho gólmana a poistil naše víťazstvo. V záverečných minútach som už v kútiku duše oslavoval.
* Po konečnom hvizde zrejme prekukli veľké oslavy...
To áno, navonok vyšli všetky naše emócie. Začali sme postup oslavovať na trávniku spoločne s našimi vernými fanúšikmi, ktorí nás sprevádzali aj na zápasy vonku a výdatne nás povzbudzovali, za čo im veľmi ďakujeme. Skákali sme, kričali, skandovali, no proste bol to ťažko opísateľný radostný zážitok.
* K postupu patrí aj šampanské, prípadne iné „občerstvovacie látky.“ Mali ste už dopredu pripravené zásoby, či ste po ceste „vykúpili“ nejaký obchod?
Niečo sme mali so sebou, určité zásoby mal pripravené prezident klubu. Po ceste sme však nejaký „materiál“ dokupovali aj na benzínke. Predsa len, postúpiť do prvej ligy je pre nás všetkých obrovským úspechom. Oslavy pokračovali aj v autobuse, kde sme kričali, spievali, panovala výborná nálada.
* Predpokladáme, že divoké oslavy neskončili v autobuse...
Oslavy pokračovali aj po príchode do Prievidze, keď sme sa celé mužstvo išli zabaviť do jedného podniku, v ktorom sme boli do rána. Niektorí samozrejme oslavovali aj v nasledujúcich dňoch. Ja som si tento pekný úspech vychutnal som svojou rodinou.
* Juraj, o možnom postupe sa začalo viac hovoriť po zmenách vo vedení pred začiatkom odvetnej časti. Prievidza bola vtedy v tabuľke na siedmom mieste a strácala na lídra sedem bodov. Zdalo sa ti vtedy reálne, že sa môžete vyšvihnúť na čelo tabuľky?
Bolo to podľa mňa reálne, pri trojbodovom hodnotení za víťazstvo nie je sedem bodov až tak veľa. Navyše na jar sme všetci príkladne bojovali, chytili sme sa a vtedy som už veril, že náš postup môže nabrať reálne kontúry.
