Od útleho detstva mal rôzne zažívacie ťažkosti. Lekári skúmali jeho komplikácie, vyšetrovali, až napokon dospeli k diagnóze – celiakia. „Ivko mal vtedy dva roky. Odvtedy je na bezlepkovej diete,“ prezrádza jeho mama Marieta Botková a pokračuje: „Okamžite sme sa mu prispôsobili. Naučili sme sa pripravovať jedlá tak, aby v nich nebol lepok. Nezahusťujeme preto polievky či omáčky múkou, ale napríklad zemiakmi alebo varíme len na prírodno.“ Pani Marieta si pochvaľuje, že Ivan bol od malička veľmi poslušný a zodpovedný, vedel, čo môže jesť a čo nie. Samozrejme, nebol nadšený, že nemôže jesť všetko to, čo aj ostatné deti, no zvykol si. „Kamaráti, s ktorými sa hrával na dvore už vedeli, že nemôže hocičo zjesť. Preto neraz zazvonili pri dverách a opýtali sa: ´Môže toto Ivo jesť?´. Brali to úplne normálne. Podobne aj v škole spolužiaci. Synovi som vždy musela nabaliť do školy viac jedla, pretože sa nemohol stravovať v bežnej školskej jedálni,“ spomína pani Marieta.
I dnes, keď už je Ivan zamestnaný, si stravu do práce berie z domu. O bezlepkovej diéte vedia už aj v niektorých reštauráciách. Kuchári v nich na požiadanie dokážu pripraviť jedlo, v ktorom nie je lepok. Nie je to však pravidlo, nie v každom stravovacom zariadení vyjdú takto celiatikom v ústrety. Informácií o potravinách vhodných na bezlepkovú diétu je stále viac. „Sledujeme ich v odborných časopisoch, ale už aj na internete. Musíme ´byť stále v obraze´, pretože už sa párkrát stalo, že výrobok vhodný pre celiatikov nakoniec pre nich nebol odporúčaný,“ vysvetľuje pani Marieta.
Variť bezlepkovú dietu nie je vôbec lacná záležitosť. „Potravín pre nich je v súčasnosti oveľa viac ako v minulosti. No sú dosť drahé. Múku bez lepku dostávame aj na predpis od lekára a z nej potom pečiem napríklad chlieb, či koláčiky. Napriek tomu, je to veľká záťaž na peňaženku,“ povzdychla si pani Marieta a dodala: „Všetko sa dá zvládnuť. Nie je nič príjemné, že môj syn je celiatik. Žije však spokojný plnohodnotný život. Sú ľudia, ktorí sú na tom zdravotne oveľa horšie.“
