Na drevených sochách nebude nápis „Nedotýkajte sa vystavených predmetov“, pretože návštevníci ich budú môcť maximálne využívať pri relaxe, deti pri hrách.
Pri rybníkoch vo Vodnom svete neďaleko Cigľa onedlho nebudú lavičky. Nahradia ich totiž drevené a kamenné sochy, ktoré budú určené nielen na obdiv, ale aj na sedenie. „Naše diela nie sú určené do vitrín, ale pod holé nebo. Chceme, aby sa ich ľudia dotýkali, používali ich,“ vysvetlil akademický maliar Ivan Pavle. Spolu s ďalšími jedenástimi umelcami sa zúčastnil na sochárskom sympóziu s názvom Umenie na háčiku. Vonku pod holým nebom tvorili sochy výtvarníci nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech. Bol medzi nimi napríklad aj vedúci katedry sochárstva z pražskej vysokej školy výtvarných umení Boris Jirků, ale dokonca aj slovenský spevák Pavol Hammel. Ten je už známy ako aj ako maliar, v našom regióne sa po prvý raz prezentoval ako sochár. Podľa jeho vlastných slov, vraj, aj naposledy, pretože to bola mimoriadne namáhavá robota. A čo známy spevák vytvoril? Obrovskú drevenú rybu, na ktorej sa bude dať sedieť, pričom Pavol Hammel ju nazval s patričnou dávkou humoru „vorvaňom v druhom stave“.
Sochy by mali v areáli Vodného sveta vytvárať ilúziu podmorského sveta. Preto z dreva vznikli veľké ryby, pirátska loď, ale aj socha manželky sv. Petra, patróna rybárov. V ústach bude mať kameň, aby nerušila oddychujúcich ľudí a v jej „tele“ sa budú môcť hrať deti. Tematika vody a rýb bola niektorým sochárom blízka, iným nie. „Od malička rád chytám ryby, takže mi je táto oblasť veľmi blízka. Obľubujem aj tvorbu vonku, pretože sa tu toľko nepráši ako v uzavretom priestore. Do tretice rád pracujem s drevom. Neraz totiž dokáže prekvapiť. Dopredu si napríklad naplánujem, čo chcem robiť, no drevo mi svojím tvarom a stavbou ponúkne čosi nové, čo môžem využiť,“ zamyslel sa študent Vysokej školy výtvarných umení Jakub Bachorík. Jeho kolega František Bohunický ho doplnil: „Na rozdiel od iných pracujem s drevom po prvý raz, dokonca aj oblasť rybárstva mi je vzdialená. Napriek tomu je to pre mňa nová výzva. Pracujeme od rána do večera. Je to drina. Veď nerobíme len s dlátami, ale napríklad aj s motorovou pílou a brúskami.“
Sochárske sympózium v areáli Vodného sveta sa konalo po prvý raz. Podľa organizátorov však nie naposledy. Každý rok by totiž v blízkosti rybníkov mali pribudnúť nové sochy.
