„Chceme prehodnocovať hlavne separovaný zber, ale aj spôsob informovania o nakladaní s odpadmi. Zlyhávala spolupráca so spoločnosťami bytových domov, organizáciami, samotnými občanmi. Tu boli veľké nedostatky. Treba vymyslieť lepší systém, aby sa znížili náklady a výsledný efekt bol priamoúmerný poplatkom za odpad,“ povedala nám Elena Martinková z úseku životného prostredia mestského úradu. „Mesto stagnuje, čo sa týka informovanosti o nakladaní s odpadmi, aj v separovanom zbere. Stále sa riešia len následné nedostatky, nepostupuje sa koncepčne. Nejestvujú propagačné materiály, systém, ktorý by motivoval občana. Postavili sa akurát nádoby na separovaný zber a kto chceš sa zapoj, kto nechceš, nezapoj. Niekto separuje úplne do detailov, ale to je dovolím si tvrdiť tak desať percent a zvyšok nerobí nič. Skládka v Sverepci, kam teraz vozíme odpad, sa potom veľmi rýchlo zapĺňa. Máme obavy, či nám vydrží do 31. decembra 2008, kedy by sa mala uzavrieť. Ak by sa separovalo dôslednejšie, mohla by fungovať aj dlhšie,“ vyjadrila sa Anna Pavlíková z Obvodného úradu životného prostredia v Považskej Bystrici.
Aké mesto, taký občan?
Výsledkom je, že ľudia veľakrát ani nevedia čo majú triediť a ako, kam to ukladať, nevedia kam vyvážať nebezpečný odpad, čo so starými elektrospotrebičmi, nábytkom, odpadom, ktorý vzniká pri stavebných úpravách, ako nakladať s biologickým odpadom – konármi a zvyškami rastlín, ktorý vzniká pri úprave okolia bytoviek. Bioodpad totiž nemôže ísť v žiadnom prípade do kontajnera a na skládku, ale do kompostárne. Vzniká tu priestor aj preto, aby firmy ktoré robia väčšie stavebné úpravy zneužívali nedokonalosť systému odpadového hospodárstva a umiestňovali všetko do kontajnerov, aj keď by mali odpad vyvážať vo vlastnej réžii. Odvoz si aj účtujú a uskutočňuje ho však mesto, platia občania. Okrem toho, že chýba informovanosť, ľudia často ani nechcú vedieť ako nakladať s odpadmi, sú ľahostajní a pohodlní. Anna Pavlíková nám uviedla aj príklady, keď bolo občanom zaťažko vyhodiť odpad vo vreciach do odstaveného kontajnera, jednoducho ho len naukladali vedľa neho, a tak vlastne vytvorili čiernu skládku. „Mesto má mechanizmy kontroly napríklad aj na to, aby zabránilo vzniku čiernych skládok, ale tie nefungujú. Ani ľudia tieto veci nedoceňujú, nekontrolujú sa navzájom. To nie je dobrý stav. Veľký význam zohráva aj výchova. U nás sa začalo s enviromentálnym minimom v roku 1997. Myslím si však, že sa to nerobí na dostatočnej úrovni, mladí ľudia na to nie veľmi reagujú, dospelí ich k tomu nevedú,“ zhodnotila stav Pavlíková. Ľudia nevedia, že veľkoobjemový odpad sa dá voziť na triedičku, ktorá je pri teplárni na sídlisku SNP, chladničku môžu odovzdať v predajni, kde kupujú novú. Pohodlnejšie však je položiť všetko ku kontajneru.
Na skládke končí aj to, čo by nemuselo
A čo sa v meste triedi? Len papier, pet fľaše a sklo. Ani tu však nepostupujú ľudia často tak, ako by mali, jednak preto, že nie sú informovaní a nevedia, čo majú robiť, tiež preto, lebo sa im nechce robiť zbytočne niečo, čo nemusia a nikto im poriadne nevysvetlí aký to bude mať efekt. Podľa Pavlíkovej sa naviac mnohé odpady už dajú spracovať, doba pokročila. Treba však zlepšiť komunikáciu mesta s obvodným úradom životného prostredia, posunúť sa dopredu. „Ozvala sa nám firma, ktorá zbiera zvyškový polystyrén a ďalej ho spracováva. Musela som ich odporučiť na stavebné firmy, lebo u nás separovaný zber v tejto oblasti nefunguje,“ dodala. Všetok polystyrén ide teda na skládku. Pri súčasnom narastajúcom trende stavebných úprav zameraných na zateplenie budov vzniká tohto odpadu dosť. Nič sa však nerieši. Podobný je aj osud šatstva, tetrapakových obalov, podaktorých druhov plastov. Všetok tento odpad končí tam, kde by skončiť nemusel
Autor: berko