„Mali by ste sa na ne pozrieť zblízka,“ upozornili nás občania Bojníc.
„To si hocikto nedovolí, len ten, kto má dosť peňazí,“ rozhorčene pokračovali. Poukazovali samozrejme na právne povinnosti, ktoré musí každý stavebník bez rozdielu dodržať. Respektíve, mal by. Absolvovať nekonečný kolotoč posudkov, odporučení, povolení, projektov, dokumentácie. Navyše všetko trvá nejaký čas. Pre každého investora, ktorý potrebuje svoje investície čím skôr späť, je to nočná mora.
Bojničania sú naštvaní. Poukazujú na to, že v Bojnických kúpeľoch vraj vzniklo niekoľko stavieb bez akýchkoľvek povolení. Dokonca welnes centrum už prevádzkujú a nemá nielen kolaudačné, ale ani stavebné povolenie. Ako je to možné? Rovnako sa zaujímajú o centrálne parkovisko oproti kolonáde, kde vraj majitelia kúpeľov dali vyťať stromy a rovnako ich zaujíma osud bývalej práčovne. Môže to byť naozaj tak?
Problém je širší
Ako nám za prítomnosti primátora Bojníc Františka Táma a Beaty Tihányiovej , vedúcej oddelenia regionálneho rozvoja a životného prostredia povedal Jaroslav Mandúch, referent rovnakého oddelenia, problém sa netýka len jednotlivých stavieb, ale celého rozvoja kúpeľov. Tvoria samostatný areál, sčasti odčlenený od centra mesta. Majú svoj život, svoju štruktúru a samozrejme aj svoj rozvoj. Od mesta a kúpeľov je problematické získať jednotné stanovisko na to, akým smerom by sa mali kúpele rozvíjať. „Je to vec odborníkov, urbáristov a architektov spracovať návrh a posúdenie daného územia. Odhadnúť, čo znesie, čo sú potreby kúpeľov a čo sú možnosti určeného priestoru,“ dodal J. Mandúch a zdôraznil: „ S týmto sa s kúpeľmi boríme už minimálne štyri roky.“ Zaujímalo nás teda, ako sa pripravuje aktualizácia územného plánu, ako sa začínajú väčšie stavby zo strany kúpeľov vlastne plánovať. „Priznám sa, mám skúsenosť, že podkladov zo strany kúpeľov je málo. Či je to vec taktická, že chcú svoje investičné zámery ochrániť napríklad pred konkurenciou, ale z hľadiska mesta je tento postoj neprijateľný. Mesto predsa musí niektoré záležitosti korigovať a plánovať. Aj sa to ukázalo v poslednom konaní, kde z hľadiska infraštruktúry boli nedostatky, ktoré treba riešiť už na úrovni územného plánu. Vyrábajú sa potom dodatky, zbytočne sa problémy musia riešiť dodatočne, je to komplikovanejšie ako keby sa normálne komunikovalo od začiatku,“ vysvetľuje J. Mandúch a dodáva: „Zo strany mesta ku kúpeľom vyšlo už viac zamietavých stanovísk práve preto, že koncepcia rozvoja nebola jasná. Podľa nás dodnes ani jasná nie je. Mesto popri aktualizácii územného plánu zadalo vypracovanie dvoch štúdií. Jedna sa chýli ku koncu, je to kúpalisko Čajka a okolie a druhá, vlastné priestory kúpeľov, by sa mala spracovávať. Nie je to možné bez spolupráce a komunikácie. Myslím si, že to nakoniec súvisí aj s tými nepovolenými stavbami, lebo mesto vydalo viacero záporných stanovísk a takisto sme sa dočkali aj stavieb postavených bez povolenia.“
„Priznávam, staviame bez povolenia“
Takto prekvapujúco zareagoval na naše otázky súvisiace s čiernymi stavbami v Kúpeľoch Bojnice ich riaditeľ Slavomír Eliaš. A okamžite doplnil: „Podľa mňa je treba pochopiť aj filozofiu toho, čo konám. Súhlasím, že to nie je v súlade s legislatívou. Čo sa týka stavebného alebo investičného procesu, som si vedomý, že idem proti zákonu, no som pripravený znášať riziká a sankcie, ktoré sú s tým spojené.“ Vysvetlil nám svoj pohľad: „Keby sme jednu z tých sporných vecí, welnnes centrum alebo saunový svet nemali, chýbala by nám základná vybavenosť, ktorou dnes iné kúpele disponujú. Je to predovšetkým ekonomická prevádzková nevyhnutnosť. Keď nebudeme mať zariadenia takéhoto druhu, tak nemáme v konkurencii šancu uspieť.“ Sporné je napríklad i umiestnenie objektu vedľa vonkajšieho bazénu pri tzv. Jame. Podľa plánov mal saunový svet stáť na svahu oproti. „Výberom miesta som sa zaoberal asi dva roky. Keď boli projekty hotové, musel som uznať a brať do úvahy apelácie ľudí, ktorí povedali: ´Nerobte to. To je čarovný pohľad, keď sa tu kúpeme a pozeráme sa do svahu sčasti zarasteného stromami, je tam lúka. Keď to zlikvidujete, stratí sa intimita prostredia.´ Tak mi prišlo na um riešenie, z hľadiska príslušnosti k bazénom oveľa výhodnejšie, ktoré síce nemalo tú rozšafnosť ako na náprotivnom svahu, ale na druhej strane bolo veľmi kompaktne a komorne spojené so sústavou bazénov. Takže tento priestor vyšiel ako rozhodujúci, aj keď je trochu malý.“
Realizácia a prístup k veci?
„Mám dve možnosti. Budem postupovať štandardne, v súlade s legislatívou a kúpele začnú stagnovať, ich rozvoj sa zastaví, alebo pôjdem inou cestou. Začnem stavať bez povolení a dodatočne, postupne ich vybavím. Vybral som si druhú alternatívu, lebo si myslím, že je jediná možná, ak si dávame ako cieľ, aby toto zariadenie bolo prvotriedne vybavené a konkurencieschopné. Som si vedomý, že za takýmto mojím konaním nasleduje konanie orgánov štátnej správy a predovšetkým konanie stavebného úradu, ktorý nám uloží pokutu. Zaplatím ju. Ale dnes, keď vidím, ako to hotové vyzerá, som veľmi spokojný, že ľudia sú nadšení z toho, čo im poskytujeme. Nechcem byť arogantný, ale keby som išiel zákonnou cestou, ťažko by som to prekonával.“
Keby tak robil každý
V tejto súvislosti sa zamyslíme a myšlienky i vyslovíme. „Keby tak urobil každý, bol by tu poriadny chaos a možno ani vy by ste už nemali kde stavať, lebo niekto by vás mohol predbehnúť.“ „To uznávam,“ súhlasí riaditeľ: „Áno, keby každý takto robil, bol by to chaos a mohlo by dôjsť k nedozerným škodám. Ale v tomto prípade k nim určite neprišlo. Celý život som nerobil nič iné okrem investičnej výstavby a na veľmi náročných stavbách. Moje posúdenie, hoci nechcem glorifikovať svoju odbornosť, považujem za odborné.“ Diskutujeme i o ďalších pripravovaných stavbách. Dozvedáme sa, že centrálne parkovisko, ktoré bolo vybudované pred desiatkami rokov, hlavne jeho okolie, sa časom zmenilo na jedno veľké smetisko, čo uznali aj na mestskom úrade. Slavomír Eliaš nás informoval o tom, že priestory vyčistili, a je pravda, že časť náletových drevín vyrúbali. Podľa jeho vyjadrenia je im vraj jasné, že keby parkovisko chceli prevádzkovať, musia vybudovať spevnené plochy s odvodom vôd a lapačmi tukov. Rozprávali sme i o rekonštrukcii práčovne, ktorú už nepotrebujú. V rámci tohto objektu pripravujú výstavbu nového hotela, na ktorý už vraj vybavujú všetky potrebné povolenia. Hovorili sme i o ďalších zámeroch, no nakoniec sme spoločne uznali, že komunikácia všetkých zložiek, ktoré tvoria turistický ruch v Bojniciach je pre dobro všetkých obyvateľov a turistov nutná. Hoci od istých principiálnych vecí riaditeľ ustúpiť nemieni. Uvidíme, čo prinesie čas.
Autor: vrb
