„Naša škola má sto rokov. Poviete si: Aká stará je tá škola. Ako sa v nej dá učiť. Odpoveď je jednoduchá. Zvonku síce vyzerá staro, no každým rokom prechádza vnútornou transplantáciou mladých srdiečok. Srdiečok, ktoré prekonávajú tie najväčšie zázraky. Veď práve v tejto škole sa mnohí z vás naučili čítať, písať, počítať. Aj vy ste tu zanechali nezmazateľnú stopu. Aj vám patrila tých niekoľko rokov,“ povedal na úvod malej slávnosti Marián Lukáč, riaditeľ školy. Jej súčasťou bolo odhalenie pamätnej tabule. Tejto úlohy sa zhostili s terajším i dvaja bývalí riaditelia čerenianskej školy – Jana Lackovičová a Michal Halač.
Oslavy storočnice pokračovali v kultúrnom dome. Bývalým pedagógom a zamestnancom školy, rodičom, skrátka všetkým, ktorí sa stali súčasťou tohto malého sviatku, pripravili deti pekný kultúrny program. A potom sa už len a len spomínalo. Prispela k tomu videoprojekcia fotografií, najstaršie pochádzajú z tridsiatych rokov minulého storočia, ako i stretnutie v kaštieli, dnes známej reštaurácii. Na čo všetci spomínali? Na svoje detské a mladé roky, podelili sa jeden s druhým s peknými i boľavejšími okamihmi života. Mali radosť, že sa zišli. Mnohí sa desaťročia nevideli, nič o sebe nevedeli. Cennou pamiatkou na tieto príjemné okamihy zostanú pamätné listy, ktoré im odovzdal riaditeľ školy.
Autor: vká