meno na lano žeriavu vo Vojenskom opravárenskom podniku.
Tibora previezli do ružomberskej nemocnice vo veľmi vážnom stave koncom apríla. „Mal mnohopočetné zlomeniny lebky, pomliaždeniny a krvácanie do mozgu,“ povedal Igor Čombor, riaditeľ vojenskej nemocnice. Neurochirurgovia hovoria v jeho prípade o zázraku. „Naši lekári odviedli pri operácii stopercentnú prácu. Pacient bol v bezvedomí do 2. mája, o tri dni neskôr začal otvárať oči. Z bezvedomia sa prebral 11. mája,“ uviedol I. Čombor.
Podľa slov Mariána Berešíka, primára anestéziológie, resuscitológie a intenzívnej medicíny, sa zranenému mužovi postupne začala vracať hybnosť do ľavých končatín. „Neskôr bol odpojený od prístrojov, začal sám dýchať. Postupne mohol sám prijímať potravu, komunikovať, posledný týždeň už začal chodiť s oporou.“ V Kováčovej sa bude T. Šútovský venovať liečbe pravej strany končatín, ktorá je podľa lekárov ešte slabšia. Hovoria o miernom ochrnutí, ktoré by malo pominúť po rozcvičení v Národnom rehabilitačnom centre. „Jeho pooperačný stav je raritou. Po takom ťažkom úraze, aký mal, mohli byť následky oveľa horšie,“ dodal I. Čombor.
Tibor si na osudnú udalosť nepamätá. „Vôbec neviem, čo sa mi vlastne stalo. Som nesmierne rád, že ma lekári dali dokopy.“ Manželka Eva bola počas takmer celej liečby v jeho blízkosti. „Lekári odviedli ozaj vynikajúcu prácu, sme im nesmierne vďační. Pomáhali nám vo všetkom, ešte aj s mojím ubytovaním, aby som mohla byť pri manželovi stále,“
