ážu. Aj posledné preteky dali prítomným na vedomie, že kôň je nádherné zviera, ktoré aj v dobe modernej techniky ľuďom pomáha. Zároveň ale pripomenuli, že obozretnosť je vždy na mieste a úraz sa pri chvíľkovej nepozornosti stane aj tomu najskúsenejšiemu.
Pravidelným účastníkom Morovnianskej podkovy býva i Ľuboš Dobrotka z Chrenovca – Brusna. Prezradil nám, že nechýba ani na ďalších súťažiach konaných v tomto duchu. „Ako chodia iní furmani na súťaže k nám, ja zas chodím k nim,“ čím zároveň dal najavo vzájomnú podporu jednotlivých chovateľov. Ľuboš bol v minulosti baníkom. „V čom sa líši vaša minulá práca od súčasnej,“ zaujímalo nás. Zasmial sa a odvetil: „Rozdielne je to v tom, že keď som prišiel z bane, mal som ´šichtu´ za sebou. Išiel som na pivo a bolo. Teraz mám ´šichtu´ celý deň. Kŕmim v sobotu, nedeľu. Tam som si odrobil osem hodín a mal som pokoj. Koňom sa ale musím venovať stále. No odmalička som chcel ísť robiť ku koňom, k zvieratám. Keď som bol malý, mali sme kone. Možno preto som aj vždy chcel pri nich robiť. No nechcel som ísť ďaleko od bydliska, nuž som zostal v bani. Keď z bane prepúšťali, splnil sa mi na staré kolená sen. Som rád. Práca s koníkmi v hore ma teší.“
Kone sú prácou i koníčkom
Predstavil nám svojich súťažiacich Mikuláša a Riga a pridal pár informácií: „Sú to žrebce. Nie sú ´vyrezaní´, preto sú rivali. Stále súperia, hryzú sa. Na súťaže ich zvlášť nepripravujem. Jedine hádam na ten ťažký ťah, lebo v robote v hore to robia denne, keď ťahajú drevo.“ Zaujímalo nás tiež, či majú svoju obľúbenú disciplínu, jedlo a ďalšie informácie z „konského sveta“. Aj kone majú rôzne povahy. Presne tak, ako ľudia. Treba ich pokarhať aj pochváliť. Na pretekoch nemajú Miki s Rigom radi slalom. Obracajú sa doprava, doľava, musia byť v páre a to im moc ´nereže´. Slalom je náročný. Treba dávať veľký pozor aj na technickú stránku. Ľuboš pokračuje: „Z jedla zbožňujú ovos. Keď idem do maštale, erdžia od radosti. Tešia sa, že ho dostanú. O koníkov sa starám sám. Keďže sú to žrebce, sú divší ako valasi. Mám obavy, aby sa nestala nejaká nepríjemnosť. Nepúšťam k nim rodinu. Ak potrebujem odísť, stará sa mi o ne kamarát Ďuro Mak a opačne. Pri žrebcoch musíme byť stále obozretní. V Turčianskych Kľačanoch jednému ruku pohryzol kôň tak, že mu ju museli amputovať. Ale najskôr to bude, že koňovi nejako ublížil. To už dnes nikto nepovie.“
Bohužiaľ, bez zranení sa nezaobišla ani tohtoročná Morovnianska podkova. Naozaj stačila chvíľka nepozornosti a divoká nátura Mikiho sa prejavila. Splnenie poslednej disciplíny mali pred sebou už iba tri kone. Ľuboš svojich zverencov zapriahal do voza, aby ich pripravil na záverečnú promenádu. Zrejme sa akosi priplietol Mikimu do cesty, keď chcel znova dobŕdzať do Riga a jeho zuby skončili v Ľubošovom krku. Okamžite ho sanitka vzala do bojnickej nemocnice, odkiaľ ho následne previezli do Martina. Prišiel o hlasivku a všetci sú radi, že to neskončilo horšie.
Každá súťaž má víťazov
Morovnianska podkova sa tradične skladá z troch disciplín: furmanský slalom, ovládateľnosť dreva, ťažký ťah v páre a záverečná disciplína je ťažký ťah v jednotke, kde sa súperí o najsilnejšieho koňa. Naši „regionálni“ furmani sa v slalome umiestnili Juraj Mak na piatom a Ľuboš Dobrotka na šiestom mieste. Víťazom tejto disciplíny sa stal Pavel Kitaš z Golianova. Ťažký ťah v páre vyhral Jozef Maruniak z Pukanca. Ľuboš Dobrotka obsadil so svojím párom štvrté miesto. Celkové víťazstvo oboch disciplín potešilo Jozefa Matejíka z Chocholnej – Velčíc. Ľuboš Dobrotka obsadil piatu priečku a Juraj Mak siedmu. Víťazom ťažkého ťahu sa stal kôň Eros, pravidelný víťaz disciplíny, patriaci medzi najsilnejšie kone na Slovensku, s majiteľom Stanislavom Balogom.
Autor: vrb
