tom krajiny je Ankara, významné postavenie má aj Istambul. Pozná mnohé letoviská, pretože Turecko je z roka na rok vyhľadávanejšou turistickou destináciou. A zo správ o ňom môžeme vedieť i to, že sa kvôli nemu už neraz rozhádali európski politici, pretože sa chce začleniť do Európskej únie. Nie všetci s tým však súhlasia. Turecko, krajinu mnohých protikladov, navštívili nedávno piati gymnazisti z Novák spolu so svojimi učiteľkami.
Do Turecka odcestovali študenti so svojimi pedagógmi nielen za poznaním, ale predovšetkým pracovne. Navštívili totiž partnerskú školu v centrálnom Turecku, kde s kolegami z ďalších štátov prezentovali výsledky výskumu v rámci programu Sockrates. Jeho koordinátorkou na Gymnáziu v Novákoch je zástupkyňa riaditeľky Iveta Šolomeková. „Už dva roky sú naši študenti z kvinty a sexty zapojení do medzinárodného projektu ´Spoločne v Európe za lepšie životné prostredie´. Spolu s partnerskými školami v Taliansku, Turecku, Poľsku, Rumunsku a Francúzsku sa venujú rôznym aktivitám z oblasti životného prostredia. Posudzovali už napríklad kvalitu vody, vzduchu a pôdy, vždy v regióne, kde sa nachádza škola. Tentoraz sa zamerali na činnosť, ktorú vyvíjajú podniky v oblasti ekológie. Naši gymnazisti v tejto súvislosti navštívili NCHZ a ENO Zemianske Kostoľany. Výsledky, spracované do multimedialnej podoby prezentovali v Turecku. Bolo to už štvrté stretnutie venované výsledkom jednotlivých výskumov, predtým sa študenti zapojení do projektov stretli v Taliansku, Poľku a na Slovensku v Novákoch.“
Turecká prezentácia sa našim študentom vydarila, čo potvrdila aj riaditeľka nováckeho gymnázia Katarína Machová. „Kým študenti z iných krajín pri prezentácii v angličtine zväčša všetko čítali, naši rozprávali úplne plynulo, bez akýchkoľvek problémov. Dokonca aj na tlačovej besede vyzývali domáci organizátori našich gymnazistov, aby vyjadrili svoje dojmy a pocity z pobytu v Turecku, vedeli totiž, že angličtina im ide výborne.“
Disciplinovanejší žiaci
Riaditeľka našej strednej školy si pozorne všímala, ako funguje školstvo v Turecku. Za týždeň nemohla spoznať úroveň vzdelávania, no predsa ju niektoré skutočnosti zaujali. „Turci vsadili na vzdelávanie mladých ľudí, to znamená, že štát do tejto oblasti veľa investuje. Vidno to na vybavení škôl modernými učebnými pomôckami, či celkovom vzhľade budov. Odlišná je aj samotná atmosféra v škole. Žiaci sú v rovnošatách a sú oveľa disciplinovanejší ako naši. Učiteľa rešpektujú, má lepšie spoločenské postavenie ako na Slovensku.“
Mamy tureckých žiakov pripravili pre zahraničných hostí ovocné koláče, pomáhali pri organizovaní návštevy. „Aj to je rozdiel oproti nám. Keď žiadame rodičov o pomoc, povedia nám, že dajú peniaze a my už máme všetko zariadiť. Je to však logické. Sú zamestnaní, na podobné aktivity im čas neostáva. V Turecku však väčšina žien nerobí, sú doma, starajú sa o chod domácnosti. Pomoc škole je pre nich preto jednoduchšia,“ zdôraznila K. Machová. Dodala, že na tureckej škole sa jej nepáčilo, že nemá jedáleň a deti samotné musia hľadať možnosti, ako sa počas vyučovania stravovať.
Na návšteve v rodinách
Na turecké domácnosti sa bližšie môžeme pozrieť očami študentov, ktorí bývali priamo v rodinách. Veľké rozdiely s chodom slovenských domácností však nenašli. Marián Olejka sa vo svojej domovskej rodine zdržiaval veľmi málo. „Zväčša som u nich len prespal. Takže som nezistil, ako to u nich všetko funguje.“ Viac skúseností má Martin Žiško. „Bol som v dobre situovanej rodine, kde pracoval nielen otec, ale aj matka. Mali len jedno dieťa. K dispozícii mali všetky vymoženosti dnešnej doby, teda počítač, internet, či dva televízory.“ Aj Mirka Ivanišová žila týždeň v rodine, ktorá mala veľmi pekný priestranný byt. No zároveň spoznala aj inú tvár Turecka. „Jednu noc som prespala u kamarátky, ktorá u mňa bývala, keď sa stretnutie konalo v Novákoch. Bola som veľmi prekvapená. Žije vo veľmi špinavom byte, kde nie je vaňa, sprcha, dokonca ani poriadna toaleta. Izbu, v ktorej spáva, sú dve postele, kachle a televízor. To je všetko. No také je Turecko, má viacero tvárí.“
Jednou z nich sú aj mladí ľudia, ktorí sú liberálnejší, ako ich rodičia, či dokonca starí rodičia. Predovšetkým niektoré náboženské dogmy a predpisy nedodržiavajú stopercentne. „Neraz som bol s tureckými rovesníkmi vonku, sedeli sme v puboch, debatovali, bavili sa. No nepili sme alkohol. Mladým Turkom to ani nenapadne. Počúvajú tiež rovnakú hudbu ako my.“ S mladými ľuďmi – rovesníkmi sa v rodine stretla aj Erika Maringová. „Nevedeli veľmi dobre po anglicky, ale ich otec bol učiteľ, takže všetko prekladal. Zaujala ma však súdržnosť rodiny. Deti boli vo veku sedemnásť, pätnásť a päť rokov. Kým u nás by sa ten takmer dospelý chlapec svojej malej sestre nevenoval, u nich to tak nie. Za tých pár dní som ich neraz videla, ako sa spolu hrali, a to sa mi páčilo.“ Typické pre turecké rodiny sú aj časté výlety do prírody a pikniky.
A na čom si najradšej pochutnajú? „Predovšetkým je to mäso,“ okamžite zareaguje Zuzana Baranová a pokračuje: „Ale nie bravčové. Jedia veľa šalátov, olív a so všetkým si dávajú chlieb, ktorý je v tvare placky. A pijú veľa kyslého mlieka. Ich koláče však boli na náš vkus trošku presladené. Bolo to upečené cesto a namočené v sirupe. Jedálny lístok sa nám však snažili obohatiť aj jedlami, ktoré poznáme, takže nám pripravili napríklad grilované kurča s hranolčekmi.“
Kde je Slovensko?
Informácie o našej krajine majú Turci veľmi slabé. O Slovensku nevedia takmer nič. Samozrejme, nie všetci. „Tam, kde chodia turisti, si už na nás zvykli. Vystúpili sme raz z autobusu a zamierili k jednému obchodu. Predavač pozdravil našich kamarátov po taliansky, francúzsky. Povedala som mu, že som zo Slovenska a on okamžite zareagoval pozdravom v slovenčine: ´dobrý deň´. Veľmi milo ma to prekvapilo,“ spomína si Erika Maringová
Vo vnútrozemí je však takýto prípad ojedinelý. Slovákov skôr zaraďujú do bývalej Juhoslávie, či dokonca do Sovietskeho zväzu.
Obrovské kontrasty
Organizátori stretnutia mladých študentov zo šiestich krajín urobili maximum, aby boli dobrými hostiteľmi. Svojím priateľským prístupom chceli presvedčiť, že patria do Európskej únie. Našich študentov zaujali dobré vzťahy medzi ľuďmi, na druhej strane ich prekvapila nadradenosť mužov nad ženami. Mnohé z nich aj pri vysokých teplotách chodili po uliciach zahalené, čo prikazuje ich náboženstvo. „Prekvapilo nás, že ženy takmer vôbec nešoférujú. Keď chcú niekam ísť, napríklad na nákup, musia počkať na muža, ktorý ich odvezie. Pre nás je to nepochopiteľné,“ zamyslela sa riaditeľka K. Machová.
Slováci navštívili viaceré kultúrne a historické pamiatky. Očarili ich, pretože boli krásne. No videli aj zaostalosť, hromadu odpadkov a špiny. Pochopili, že Turecko je krajina protikladov. Isté však je, že domáci sa snažia hlavne turisticky navštevované miesta udržiavať v perfektnom stave.
Nasleduje Francúzsko
Program Sokrates by mal pokračovať aj ďalej. Študenti by sa v novom výskume mali zamerať na mimovládne organizácie pôsobiace vo sfére životného prostredia. Výsledky by potom mali prezentovať vo Francúzsku. Už teraz sa do tejto krajiny tešia. „Spoznávanie iných kultúr bolo jedným z dôvodov, prečo som sa do projektu pred dvomi rokmi zapojil,“ vysvetlil M. Olejka. Nielen on, ale aj ostatní študenti sa však najviac tešili do Turecka, ktoré ich očarilo i prekvapilo.
Autor: mak