Boli to mŕtvolné červy a práve oni spôsobili, že prípad, bohužiaľ, pre susedu bývajúcu v byte pod nimi, neskončil.
Gabriela Píšová je zúfalá. Už nevie, na koho by sa ešte mala obrátiť so žiadosťou o pomoc. Od otvorenia bytu nad ňou, v ktorom boli dlhý čas dve mŕtve telá, uplynuli viac ako tri týždne. Hoci ten svoj platí, bývať v ňom je pre ňu nemožné. Horor, keď jej mŕtvolné červy „padali na hlavu“, doposiaľ nemá koniec. Zdá sa vám to ako sci-fi? Zabrzdite. Je to skutočnosť. Hoci, zmena nastala. Z 99 % červov zalezených na nedostupných miestach sa vyvinuli poriadne muchy-mäsiarky. Gabriela pôvodne o zážitkoch v bytovom dome na sídlisku Zapotôčky vôbec nechcela hovoriť. Prinútilo ju k tomu až doslova zúfalstvo. Dnes na okamihy, keď byt nad ňou otvorili, spomína: „To neprajem naozaj nikomu. Vrátim sa však a poviem, ako sa postupne udalosti vyvíjali. Červíky som objavila v sobotu, takmer týždeň po tom, keď som prvý raz volala mestských policajtov. Ako niekoľkokrát predtým, som mala znečistenú parapetu a povedala som si, že už toho bolo dosť. Policajti prišli, pofotili, klopali u nich na dvere, no nikto neotvoril. Počula som, že tam niekto chodí. Vtedy bol podľa všetkého sused už mŕtvy, no pani ešte sem-tam išla aj von so psom. Prešiel týždeň, no to som už nepočula z bytu naozaj nič, len psa škrabajúceho na obývačkové dvere. Ráno som sedela v kuchyni a raňajkovala. Stále som počula zvuky, ako keď list spadne na zem. Pozerala som za chladničku, no nič som nevidela. Potom som si s kávou sadla medzi balkónové dvere, pozriem sa do kútov, ešte stále mi je zle len pri pomyslení na to, čo som uvidela. Plno červíkov. No stále som netušila, o čo ide. Upratala som to, išla do obývačky a medzi týmito dvomi miestnosťami som zbadala ďalších. Bolo mi nepochopiteľné, kde sa vzali. Potom som chcela v kuchyni umyť okno. Postavila som sa na stoličku a vtedy som zacítila hnilobný zápach. Nato prišla ďalšia suseda, že sú v tom byte od začiatku apríla stále otvorené okná, čo predtým nebývalo.“ Stretli sa i s ďalšou susedkou a rozmýšľali, či sused nešiel, ako mal vo zvyku, do Čiech za dcérou. No zároveň sa obávali o jeho zdravie. Mal problémy so srdcom, pľúcami. Preto obtelefonovali lekárov, no nikto nič nevedel. Čas utekal a situácia sa zhoršovala. Gabika pokračuje: „Už som nemohla ani okno, ani dvere otvoriť. Zavolala som znova mestskú políciu. Prišli a keď videli a už aj cítili, znova išli búchať na dvere inkriminovaného bytu. Nič sa nedialo, nuž hasiči s policajtmi PZ byt otvorili. Bol to taký šok a neznesiteľný zápach, že som zo svojho bytu musela odísť ku švagrinej. Na druhý deň z práce prídem domov, že si dám byt do poriadku. Už pred dverami boli červíky. Išla som kúpiť Savo, čo sa dalo poumývala, lenže to nestačilo. Oslovili sme tri firmy na dezinfekciu, nemali však potrebné prostriedky.“ Ďalšie dni jej psychika nedovoľovala od strachu pred možnou prítomnosťou červov, ktoré určite pozaliezali počas času, keď bola v práci, kdekade, ani ľahnúť si v spálni a spala posediačky v obývačke. Znova všetko poumývala. Horko ťažko sa najedla, išla na chodbu a znova zbadala červy, ktoré bleskovo doslova odjazdili pod skrinky. Zdvihla teda telefón, zavolala mestskú políciu a dozvedela sa, že tieto služby si obyvatelia domu musia zabezpečiť sami. Volala a chodila, ako sa vraví, od Pavla k Šavlovi, bezvýsledne. Rozhodla sa hľadať pomoc na hygienickej stanici, odkiaľ ju zaviedli na oddelenie životného prostredia. Tam pracovníčka hygieny vraj povedala, že si majú urobiť zápis. Čo sa však znova dozvedela? „To je vec vás, vášho domu. Do poriadku si to musíte dať vy. Keď prídu z dezinfekčnej služby, oni byt umyjú, vystriekajú, no potrebné bude vybieliť steny.“ Na oponovanie Gabiky, že z červov sa jej už vyvinuli mračná múch, podľa jej slov, pracovník skonštatoval: „Ak nebol dotyčný muž vážne chorý, nemôže z toho byť žiadna epidémia, to sú sterilné muchy. Vy máte slabší žalúdok,“ a podľa všetkého ju ´vypoklonkoval´. Dodal, že pokiaľ polícia prípad nedošetrí a byt bude zapečatený, neurobia nič. „Mám jediné šťastie, že ešte mám mamu, bývam u nej. Keby jej nebolo, bude zo mňa bezdomovec?“ rozhorčene pokračuje.
Po niekoľkých dňoch i okolité byty predsa vydezinfikovali, no to už mala Gabika zo situácie psychické problémy. Išla si domov pre zdravotnú kartu, kde ju privítala záľaha mäsiarok. Živých i mŕtvych. Boli všade. Na zemi, dreze, pracovnej doske, na stole. Invázia. Z bytu doslova ušla. Na Zapotôčkoch potom bolo stretnutie primátora mesta s občanmi, nuž išla hľadať pomoc sem. Dozvedela sa, že mesto nič nemôže robiť, lebo byt je zapečatený, ale primátor sľúbil, že sa obráti na mestskú políciu a na úrad verejného zdravotníctva, kde pomôže v rámci možností proces urýchliť. Gabika je ešte stále vydesená. Nejde jej do hlavy, kde všade museli byť larvy pozaliezané, keď má stále plný byt hmyzu napriek tomu, že byty vydezinfikovali už pred tromi týždňami,. Spoločne s ňou sme ešte vo štvrtok otvorili stupačku v kuchyni a našli v nej ďalšie muchy i pár červov. Riaditeľ úradu verejného zdravotníctva Gabriel Šimko potvrdil, že primátor mesta sa s ním spojil s prosbou o pomoc pri vyriešení situácie. Nám ale vysvetlil, že pokiaľ nie je bezprostredne ohrozené zdravie, nešírila sa alebo mŕtvi nezomreli na infekčnú chorobu, mesto ani ´hygiena´ nemajú kompetencie v tomto zasiahnuť. Odporúča ďalšiu dezinfekciu a novú maľovku, ktorú si spoločenstvo vlastníkov bytov bude musieť uhradiť z vlastných peňazí a financie zrejme dodatočne vymáhať občiansko-právnym konaním od dedičov zomrelých. Ako vraví, na podobné prípady sa v zákone nemyslelo, čím aj keby chceli pomôcť, majú zviazané ruky. Bohužiaľ, prípad asi svoju dohru tak skoro mať nebude. Dobre sa teda poobzerajte okolo seba, či sú vaši susedia v dobrej kondícii. Aby ste sa náhodou aj bez vlastného pričinenia nestali bezdomovcami.
Autor: vrb
