Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Tužina je obec s bohatými tradíciami

Nepochybne najvýznamnejšou historickou pamiatkou hornonitrianskej obce Tužina je kostol svätého Jakuba. Ten postavili v rokoch 1788 až 1797. Jeho architektom bol Kremničan Jozef Fogt. Plánovanú maliarsku výzdobu však kostol dostal až v roku 1925, kedy si

známy kostolný maliar Karol Juhari prizval k práci maliara ornamentov Nográdyho a maliara figurálnych scén Sárosyho. Maľby vytvorili podľa vzorovníkov vychádzajúcich z barokových a klasicistických výmalieb sakrálnych objektov. Značným poškodením cirkevného stánku na konci druhej svetovej vojny a následným spoločenským vývojom takmer úplne zanikla maliarska výzdoba jeho interiéru. Ten začali reštaurovať v septembri 2002 a poslednú májovú nedeľu, za prítomnosti rodákov z celého sveta počas pre obec významných slávností, maľby vysvätia.
Reštaurovanie maliarskej výzdoby Kostola svätého Jakuba v Tužine trvalo dvadsaťdeväť mesiacov. Práce v interiéroch boli náročné, čo umožňovalo realizovať technológiu len na jar a jeseň. Celkove bola rekonštrukcia zložitým procesom rozdeleným do troch etáp, ktorého sa zhostil akademický maliar Jozef Dorica so svojím tímom odborných pracovníkov. Stála pred nimi neľahká úloha, zachrániť zvyšky z malieb na klenbách a stenách. Súčasne bolo potrebné vrátiť výzdobu do umeleckohistorického výrazu. Rovnako náročná bola obnova pôvodnej nevhodne zvolenej technológie a mnoho opráv architektonických častí a detailov.
Veľké projekty stoja veľa peňazí
Náročné projekty, akým sa toto dielo určite stalo, si vyžadujú na realizáciu nemálo finančných prostriedkov. Peniaze Tužinčania získali tak, ako už predtým pri rekonštrukcii Mariánskeho stĺpa. Hlavne vďaka Waltherovi Greschnerovi, predstaviteľovi iniciatívy bývalých občanov obce Tužina, ktorých väčšina žije v Spolkovej republike Nemecko. On prišiel s myšlienkou pokračovať na záchrane historických pamiatok rodnej obce a zreštaurovať maľby a interiér kostola. Hneď začal pracovať na zabezpečení financií. Vedel, že to nebude jednoduchá záležitosť, pretože rozpočet vyčíslili asi na šesť miliónov korún. Začal od vlády v Nemecku, kde v tom čase bolo možné získať prostriedky pre menšinovú kultúru svojich rodákov, pre nemeckú menšinu na Slovensku. Prostredníctvom ministerstva kultúry sa mu to aj po mnohých aktivitách podarilo. Ďalšie financie poskytlo zo zbierok Obecné spoločenstvo Tužina v Nemecku, ktoré zastrešuje našich bývalých rodákov v zahraničí. Prispel i Farský úrad a obec Tužina. Prostredníctvom svojho primátora, ktorý bol na návšteve v Tužine, prispelo aj nemecké mesto Leinfelden Echterdingen.V ňom sa uskutočňujú každé štyri roky stretnutia občanov Tužiny (Schmiedshau) žijúcich v zahraničí. Posledná bola pred dvomi rokmi. Pripravované oslavy v Tužine, ktoré sa uskutočnia počas posledného májového víkendu, budú zároveň aj podobným stretnutím.
Prídu zaspomínať aj na históriu
Tužina, podobne ako ďalšie obce v okolí Nitrianskeho Pravna, je pôvodom nemecká obec. Založili ju v štrnástom storočí. V prvej polovici dvasiateho storočia v obci žilo asi tritisíc obyvateľov. Veľký pokles hlavne pôvodného nemeckého obyvateľstva zaznamenali po druhej svetovej vojne. Nastala i prvá vlna vysťahovania, kedy svoju úlohu zohrali aj Benešove dekréty a ľudia boli nespravodlivo posudzovaní na základe svojej národnosti a nie podľa svojho presvedčenia a konania. Ďalšia silná vysťahovalecká vlna nastala v 60-tych až 70-tych rokoch, kedy značné množstvo obyvateľov opustilo svoje rodisko. To spôsobilo, že v Tužine nezostala ani celá polovica obyvateľov a v súčasnosti je ich zhruba 1230. Mnohí dodnes hovoria, že dobrovoľne by sa neboli odsťahovali. V súčasnosti sa do obce vracajú a využívajú pôvodné domy na rekreáciu. Je ale jasné, že pre deti a vnúčatá pôvodných obyvateľov už Tužina nemá taký význam a dá sa predpokladať, že ani vzťah k rodisku starých rodičov už nie je taký výrazný, ako u tých, ktorí ju boli nútení z rôznych dôvodov opustiť. Dnes bývajú v rôznych častiach sveta, no domáci sa hlavne prostredníctvom karpatskonemeckého spolku a obecného spolku dokážu s väčšinou z nich skontaktovať. Dostali samozrejme i pozvanie na nastávajúce významné slávnosti. Bohužiaľ, nie všetci sa na nich budú môcť zúčastniť. Kto ale príde, vráti sa možno i späť do svojej mladosti. Program pripravený k slávnosti vysvätenia malieb bude presne taký, aký ho všetci očakávajú. Prinesie spomienky na ich mladosť, na život v Tužine voľakedy, odzrkadlenie tradícií, zvykoslovia, piesne, ktoré už dnes nemajú možnosť inde počuť.
Vysvätenie malieb bude veľkou slávnosťou
Pre tužinských rodákov žijúcich kdekoľvek na svete je vysvätenie kostolných malieb dôležitým životným medzníkom. Oslava je zároveň veľká motivácia, aby niektorí z nich možno posledný raz navštívili rodisko a odniesli si pekné spomienky. V sobotu sa všetci tešia na neformálne stretnutia s priateľmi, bývalými občanmi. Koncentrované budú do okolia kostola a kultúrneho domu. Na dávne časy zaspomínajú večer pri tradičnej tanečnej zábave. V nedeľu 27. mája bude dopoludnia v kostole svätá omša celebrovaná biskupom mons. Rudolfom Balážom. Osobne si považoval za povinnosť zúčastniť sa na vysvätení malieb v Kostole sv. Jakuba v Tužine a vzhľadom na to, čo sa v obci v poslednej dobe udialo so sakrálnymi pamiatkami, je veľkým priaznivcom a priateľom Tužinčanov. Príležitosť zúčastniť sa a byť súčasťou tak významných udalostí si nenechajú ujsť ani významné osobnosti kultúrneho a politického života na Slovensku a v regióne.

Minulosť zachovávajú pre budúcnosť
História obce Tužina zasahuje až do štrnásteho storočia. Jej pôvodným obyvateľstvom boli Nemci, ktorí mali svoje nárečie, zvyky, tradičné jedlá, kultúru. Chtiac, nechtiac, doba ide dopredu, pamätníci vymierajú a zachovanie tradícií je čoraz ťažšie. I preto, aby ich deti a vnúčatá poznali zvyky svojich predkov, pripomínajú im prostredníctvom rôznych kultúrnych programov život v pôvodnej obci s názvom Schmidshau. Alžbeta Filkornová, predsedníčka Klubu karpatských Nemcov v Tužine, je jednou z potomkov pôvodných obyvateľov a zároveň i z tých, ktorí sa snažia tradície zachovať.
Činnosť klubu, ako Alžbeta Filkornová vraví, spočíva hlavne v zachovávaní pôvodnej kultúry, pôvodného nárečia. „Už je naozaj len pár ľudí, ktorí ho vedia a rozumejú mu. Je náročné naučiť sa ho aj preto, že dnes už sú všetky rodiny zmiešané. V Tužine už nenájdete jedinú rodinu čisto nemeckú, čo je aj správne. Tzv. tužinská nemčina sa teda stráca. Či už u nás alebo v Nemecku,“ rozhovorí sa. Zároveň vysvetľuje náročnosť tohto nárečia, v ktorom čítať sa stáva stále väčším problémom aj pre domácich. Starí rodáci ju ešte ovládajú. No mladí sa ju neučia. Rodičia komunikujú s deťmi, ale už s vnúčatami, nevestami je to horšie. Vymiera teda, čo je na škodu veci. Je to predsa kultúra národa, kus tradície a vždy je smutné, keď nejaká tradícia vymrie. V tomto zvláštnom jazyku dokonca existuje niekoľko knižiek, i keď „tužinčina“ vlastne svoj názov nemá. „Knižku Tužinské nárečie majú samotní Tužinčania problém prečítať. Raritou v ňom je slovo, ktoré sa ťažko vyslovuje a už vôbec je ho takmer nemožné napísať. Je to niečo medzi a, e, i, o, u,“ smeje sa pani Betka a dodáva: „Máme riekanku, ktorá je skúškou, či niekto Tužinčan je alebo nie je. Je v tej našej tužinčine a znamená asi toľko: ´ kde, kto, ako, s kým a pokiaľ to niekto vie po tužinsky povedať, je Tužinčan a vôbec to nie je ťažké´.“ Keď sme si to vypočuli v originále, nerozumeli sme naozaj nič. Ale spovedali sme pani Filkornovú ďalej. Má v Nemecku rodinu, priateľov, ktorí sa vysťahovali, tu je hlavou spolku. Je možné povedať i za našich rodákov v zahraničí, či sa sem radi vracajú, či by podaktorí, čo sa tu narodili a prežili určitú časť života, nechceli tu aj dožiť? Zamyslí sa a povie: „To je vec srdca. Mám veľa bratrancov, sesternice, ktorí sú rôzni. Nebohý bratranec musel prísť do Tužiny minimálne raz za dva roky. Keby neprišiel, už mal túžbu po domove. Sesternica tak isto. Keď už určitý čas nemôže prísť, jednoducho ju to sem ťahá. No mám aj takých, ktorých to nezaujíma a je im to jedno. Rovnako i priatelia, ktorí odišli. Niekto sa vracia sporadicky, niekto pravidelne. Keď je napríklad ´stretávka´, niektorí to považujú za povinnosť a česť, vec srdca, aby na ňu išli a stretli sa s priateľmi. Či by tu chcel niekto dožiť, neviem. No tých, ktorí si povedia, že na konci mája to bude naozaj ich posledná návšteva, bude určite viac. Povedia si, že chcú ešte vidieť kostol, kde ich krstili, sobášili, kde žili a chcú to naposledy vidieť. Lebo všetci, ktorí odišli v 68-om, ale aj v 47-om, boli v tomto kostole krstení, sobášení, mali prvé sväté prijímanie, takže je to naozaj vec srdca. A takýchto bude asi plný autobus. Veľa z rodákov, ktorí by radi vrátili staré časy, tam už zomrelo. Keď som bola v Nemecku, rozprávala som sa s nimi. Boli to ľudia, ktorí odtiaľto odišli ako 60 i 70-roční. Určite skoro zomreli aj preto, že sa im nenaplnila túžba po domove. No išli tam so svojimi deťmi, našli druhý domov a taký je život...,“ zosmutnela pani Betka.
Tužina žije aj kultúrou
Karpatskonemecký spolok v Tužine má sedemdesiat členov. Jeho súčasťou je i 22- členný spevácky súbor. „Má význam hlavne v poslaní uchovania tradícií. Lebo tie tak, ako tu, zanikajú i v Nemecku. Keď naša generácia vymrie, nastúpi nová, majúca iné priority. Vidím to aj na svojich deťoch. Počúvajú inú hudbu, toto im veľa nehovorí. A tak zanikajú i väzby. Ešte s mojimi sesternicami, bratrancami ich máme. No u mladých to už je popretŕhané,“ vysvetľuje predsedníčka klubu. Má radosť i z toho, že napríklad pani Matilda Schimová, ktorej v Tužine žijú sestry, chodí do rodnej obce i štyri až päťkrát do roka. Pomáha tiež pri scenároch programov. Vždy príde s nejakým nápadom, čo by mohli doplniť. Anka Kohútová je asi najstaršou členkou v spolku a píše i do Karpatských novín. Veľa z pôvodných pesničiek obnoví novými textami o Tužine. Vyjadruje v nich lásku k rodnej obci, k Fajferu (kopec za dedinou) a súčasne ich aj prekladá. Piesne teda spievajú v nárečí, po nemecky i po slovensky. „Chodievame i na rôzne festivaly a podľa zamerania spievame vhodné pesničky. Neviem, či sme slovenskí Nemci alebo nemeckí Slováci. Doma sme proste tú reč pochytili, no chodili sme do slovenskej školy. Klasickí praví Nemci tužinčine ale nerozumejú,“ dozvedáme sa. U pani Betky sa cítime naozaj dobre. Prezeráme niekoľko knižiek vydaných v tzv. tužinčine. Nechýbajú Príbehy z Tužiny – príbehy, rozprávky, spomienky rodáčky žijúcej v Nemecku, kuchárska kniha písaná v klasickej i tužinskej nemčine. Na rozlúčku Alžbeta Filkornová pripomenie, že i na slávnosti vysvätenia kostolných malieb budú vystupovať s tradičným programom. Trojjazyčným, aby mu rozumeli naozaj všetci.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 372
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 665
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 730
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 319
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 174
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 277
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 282
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 327
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 321
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 497
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

TSMPD zrušili mimoriadne otváracie hodiny na cintoríne a v predajni

Opatrenie súvisí s pandémiou nového koronavírusu, ako i zákazom vychádzania.

V Handlovej bude 14 odberných miest, v Bojniciach päť

Plošné testovanie antigénovými testami budú môcť obyvatelia nadchádzajúci víkend absolvovať na 14 odberných miestach v Handlovej a na piatich v Bojniciach.

Antigénne testovanie na ochorenie Covid-19 v mobilnom odberovom mieste.

Hornonitrianski baníci by sa mali zúčastniť testovania individuálne

Hornonitrianski baníci by sa mali zapojiť do celoplošného testovania na nový koronavírus individuálne.

Na Slovensku pribudlo v stredu 2785 infikovaných

269 nových prípadov hlásia z Trenčianskeho kraja.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Už ste čítali?