Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Svoje hendikepy Simona pokorila láskou k hudbe

Odspievala a odohrala desiatky koncertov doma i v zahraničí. Študuje piaty ročník na súkromnom konzervatóriu. Druhý júnový deň oslávi dvadsiatesiedme narodeniny a svoju budúcnosť spája s vyučovaním detí podobne postihnutých ako ona. Pritom do svojich ôsmi

ch rokov nerozprávala a nechodila. Simona Hlaváčová z Prievidze v sebe skrýva úžasnú silu. Tá jej spolu s vynikajúcimi ľuďmi v okolí pomáha napredovať a plniť i tie najodvážnejšie sny.
„Simona sa narodila predčasne, veľmi maličká. Nemala ani kilo. Dlho bola v inkubátore. Jej matka, moja dcéra robila ešte v ZDA. Z práce ju vzali do pôrodnice 2. júna 1980. Potom ťažko psychicky ochorela, od malička som ju teda vychovávala sama,“ ťažko zo seba doslova vydychuje slová Simonina starká Lýdia Ferencová. Obetavá žena, ktorá sa 27 rokov od nej nepohla. Nakoľko mladá žena aj po niekoľkých operáciách chodí veľmi zle a potrebuje oporu, dodnes s ňou chodí do školy. Pomáha jej s obliekaním a zo všetkých síl ju podporuje. „Nikdy v živote nebudem ľutovať žiadny čas, ani peniaze pre splnenie jej sna. Chcem sa dožiť, aby Simonka ´vyučila´ nejaké postihnuté deti, aby im ukázala, čo všetko sa dá s hudbou zvládnuť a tým možno zachráni ich život,“ usmieva sa starká, ako ju všetci známi volajú.
Odmalička sa ´mala´ k hudbe
Simonin starý otec hral na cimbal a ona síce rozprávať nemohla, ale hmkala a ručičkou naznačovala tanec. K hudbe inklinovala odmala. Zdravotný stav ju ale veľmi obmedzoval. Mala vážne problémy s vykrivenými prstami, mozgovú obrnu, epilepsiu, nedokázala sa postaviť na nohy. Navyše ani nerozprávala. Keď dovŕšila osem rokov života, začal sa kolotoč operácií. Tá v Leningrade jej umožnila po rokoch používať svoj hlas. Niekoľkými ďalšími sa lekári snažili o možnosť akej-takej chôdze. Vtedy jej dávali prognózy na prežitie asi do sedemnástich rokov.
Všetko začalo hrou na flautu
Bohuslav Richter, Simonin prvý učiteľ hudby spomína: „Simonka bola žiačkou osobitnej školy v Prievidzi, kde každý rok organizovali prehliadky záujmovo- umeleckej činnosti zdravotne postihnutých. S vtedajším riaditeľom ZUŠ v Bojniciach Slavomírom Solárikom sme boli pozvaní do poroty. Pri druhom ročníku ma oslovila Simonkina starká, či by som ju nevzal do hudobnej školy na hru na harmoniku. To neprichádzalo do úvahy. Hra na harmoniku je fyzicky náročná aj pre zdravé deti.“ Odporučil jej však zobcovú flautu. Na nej sa napriek vykriveným prstom predsa ľahšie vyludzujú tóny. Simona samozrejme potrebovala osobitnú starostlivosť, trpezlivosť a oveľa viac času ako ostatní. Postupne si stanovila i ďalšie méty. Okrem hry na hudobný nástroj chcela aj spievať. Dovtedy to, čo z nej vychádzalo boli len mumlavé zvuky. Na podnet pána Richtera sa jej teda ujala Silvia Jadroňová, neskôr aj Helena Ševčíková a Simona sa dostala na Súkromné konzervatórium v Topoľčanoch.
Bez hudby by nežila
Helena Ševčíková, profesorka spevu na Súkromnom konzervatóriu v Topoľčanoch vyučuje Simonu už šiesty rok. Keď sa chce v budúcnosti výučbou spevu a hudby živiť, musí absolvovať šesťročné štúdium. A presne o to ide. Vlani maturovala, na vyštudovanie učiteľského smeru potrebuje ešte necelé dva roky. „Uvažovali sme nad pokračovaním v štúdiu. Keďže má vážne hendikepy, je to pre ňu ťažké, ale zaslúži si to. Je mimoriadne zodpovedná, pracovitá a napriek tomu, že na napredovanie musí vynaložiť oveľa viac úsilia ako zdraví, robí pokroky. Po maturite som jej odporučila, aby skončila a ona mi na to povedala, že to radšej ani žiť nebude a pokračovala ďalej,“ prezrádza. Simona potrebuje i pri práci úzky kamarátsky vzťah, trpezlivosť, empatiu, za čo patrí obdiv i jej profesorke. Tá nám vysvetľuje, koľko úsilia musí jej žiačka so starkou vynaložiť, koľko bariér prekonať, len kým na vyučovanie prídu. Každú sobotu cestujú vlakom do Topoľčian, kde má Simona celý deň vyučovanie. Starká sa zo školy nepohne. Čaká ju až do konca a zasa cestujú do Prievidze. Podobným spôsobom navštevuje aj základnú umeleckú školu.
Hudba ju snáď postaví na vlastné
Simonine štúdium stojí i nemálo peňazí. Obe sú dôchodkyne, nie je to teda jednoduché ani po tejto stránke. Helena Ševčíková spomína na spoločné začiatky: „Váhala som a zvažovala, či ju vziať. S ňou je napríklad ťažké dodržať aj techniku spevu, čo je základ. Napríklad kvôli voľnej bránici a správnemu dýchaniu treba pri speve stáť. Zo začiatku nestála, mala barly. Vtedy mi povedala, že keď si ju vezmem, ona tie barly zahodí a bude chodiť sama, čo aj splnila. Veľakrát sme sa zamýšľali nad tým, či bude dobrá učiteľka spevu. Na začiatku som si myslela, že ani spievať nikdy nebude vedieť, ale urobila pokrok a keď sa bude venovať takým deťom, ako ona, môže byť dobrá učiteľka. Možno, ak sa v živote uplatní, budem mať v budúcnosti dobrý pocit, že aj vďaka tomu, čo som ju naučila, sa dokáže o seba postarať. Starká musí ísť všade s ňou a má už tiež svoje roky. Je to od nej veľká obeta a klobúk dolu, čo všetko dokázala.
Nikdy sa nepoddáva
My zdraví mnohokrát rezignujeme, hodíme flintu do žita, no Simona má tú vlastnosť, že u nej neexistuje, aby sa poddala. „Ja som už niekedy mal toho dosť, no ona stále chcela pracovať. Stretol som sa vo viacerých prípadoch, že zdravotne postihnutí majú takú silu a energiu, že my zdraví im to môžeme závidieť. Simona teda hrala na flautu a keďže som klarinetista, po čase chcela hrať aj na klarinet,“ zamýšľa sa Bohuslav Richter. „Hrali sme teda jednoduché skladbičky, spolu sme hrávali duetá,“ hovorí ďalej človek, ktorý to všetko naštartoval a dodal dievčaťu sebavedomie. Behom piatich rokov mali šesťdesiatštyri koncertov. Z významných to boli všetky slovenské kúpele. Hrali pri výročiach, oslavách, v kaštieli Mojmírovce. „Hrali sme aj v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute na koncerte Deti deťom. Bývalý minister kultúry Milan Kňažko nám sprostredkoval koncert v Budapešti na festivale zdravotne postihnutých. Pravidelne sme sa zúčastňovali na abilympiáde, celoslovenskej súťaži záujmovo-umeleckej tvorivosti zdravotne postihnutých pod názvom Stretnutie s láskou. Vždy sme sa umiestnili medzi prvými tromi,“ rád si spomenie jej prvý učiteľ, dnes už dôchodca.
V Nórsku bola „hviezda“
Veľkou akciou bolo pozvanie do Nórska v roku 1997 na najväčší hudobný svetový festival pre telesne a duševne postihnutých ľudí – intervestival Dissimils. „Na tom, že sme sa tam vôbec dostali, majú zásluhu manželia Klačanskí. Vynikajúco sa nám spolupracovalo aj s harmonikárom Ľubkom Hrdým. Čo sa týka Nórska, cesta bola veľmi náročná, nervozita bola aj pred vystúpením. Mali sme tam tri koncerty aj v domovoch dôchodcov. Zo Slovenska sme tam boli jediní zástupcovia. Zvládli sme to dobre a Simonka prijali za čestnú členku hnutia Dissimilis,“ stále sa teší z úspechu pán Richter: „Na takejto akcii som tiež bol prvý raz. Tam som videl, že tie deti mali špeciálne nástroje, farebne označené. Vedúca súboru mala pult a oni podľa svietiacej farby hrali. Z nôt tam hrala naozaj asi len Simona. Spievala a hrala na zobcovú flautu. Hrali sme i duetá. Zožala obrovský aplauz a po vystúpení prišiel za ňou samotný prezident podujatia a hnutia Dissimilis a povedal, že bola ozdobou podujatia.“
Jednoznačne chce učiť
Simona minulý rok na konzervatóriu v Topoľčanoch maturovala. Hoci ju Bohuslav Richter už nevyučuje, celé štyri roky sa niekoľkokrát v týždni stretávali a učili sa spolu mimoriadne ťažkú hudobnú teóriu, dejiny hudby, harmóniu. Simona je veľmi húževnatá. Potrebuje niekedy viackrát opakovať, ale má snahu a chuť. Chce hudobne vyučovať deti s podobným osudom, ako má ona a to je to najlepšie, čo môže pre deti aj seba urobiť. Všetci naokolo veria, že sa jej to podarí a nezabráni jej v tom zdravotný stav. Pretože spolu so svojou starkou a profesorkou prekonávajú veľké bariéry. Jej túžba splniť si sen je ohromná. Mala dve barly, profesorka jej povedala, že pri spievaní sa stojí, ona ich odhodila, opiera sa, no stojí. Keď má človek silnú motiváciu, pokorí aj všetky hendikepy. V ústavoch je množstvo nadaných detí, ktorým môže pomôcť. Bude pre nich príkladom a vzorom, ako sa to dá. Podľa jej učiteľa bude vynikajúca učiteľka pre zdravotne postihnuté deti, pretože všetkým prešla a dokáže ich pochopiť. A ako vidí budúcnosť Simona? „Chcela by som sa dostať na vysokú školu múzických umení a tam v štúdiu pokračovať. Chcem učiť také deti, ako som ja, dať im svoje skúsenosti a vliať energiu, aby sa nebáli žiadneho telesného hendikepu. Chcem, aby sa neskrývali pred svetom, aby išli dopredu a splnili si svoje sny. Starkú by najviac asi potešilo, aby som bola profesorka a učila deti ako som ja. Chcem si založiť šťastnú rodinku, mať manžela a žiť obyčajný život. Veľmi od srdca ďakujem pánovi Richterovi a Helene Ševčíkovej, že mi pomáhajú uskutočniť moje sny. Dúfam, že všetko sa mi podarí.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 890
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 24 133
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 271
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 049
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 718
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 565
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 347
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 620
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 505
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 578
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Mobilné odberové miesto pri bojnickej nemocnici bude fungovať i počas víkendu

Mobilné odberové miesto (MOM) pri Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach bude fungovať aj počas 23. a 24. januára.

Testovanie na nový koronavírus.

Mesto Handlová zriadi na skríningové testovanie 13 odberných miest

Mesto Handlová sa pripojí k skríningovému testovaniu obyvateľstva na ochorenie COVID-19. Počas víkendu 23. a 24. januára zriadi 13 odberných miest.

Celomestské testovanie v Košiciach.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Pozor na snehové jazyky a záveje

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu prvého stupňa pred snehovými závejmi a jazykmi.

Na cestách pozor na snehové jazyky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?