Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Svoje hendikepy Simona pokorila láskou k hudbe

Odspievala a odohrala desiatky koncertov doma i v zahraničí. Študuje piaty ročník na súkromnom konzervatóriu. Druhý júnový deň oslávi dvadsiatesiedme narodeniny a svoju budúcnosť spája s vyučovaním detí podobne postihnutých ako ona. Pritom do svojich ôsmi

ch rokov nerozprávala a nechodila. Simona Hlaváčová z Prievidze v sebe skrýva úžasnú silu. Tá jej spolu s vynikajúcimi ľuďmi v okolí pomáha napredovať a plniť i tie najodvážnejšie sny.
„Simona sa narodila predčasne, veľmi maličká. Nemala ani kilo. Dlho bola v inkubátore. Jej matka, moja dcéra robila ešte v ZDA. Z práce ju vzali do pôrodnice 2. júna 1980. Potom ťažko psychicky ochorela, od malička som ju teda vychovávala sama,“ ťažko zo seba doslova vydychuje slová Simonina starká Lýdia Ferencová. Obetavá žena, ktorá sa 27 rokov od nej nepohla. Nakoľko mladá žena aj po niekoľkých operáciách chodí veľmi zle a potrebuje oporu, dodnes s ňou chodí do školy. Pomáha jej s obliekaním a zo všetkých síl ju podporuje. „Nikdy v živote nebudem ľutovať žiadny čas, ani peniaze pre splnenie jej sna. Chcem sa dožiť, aby Simonka ´vyučila´ nejaké postihnuté deti, aby im ukázala, čo všetko sa dá s hudbou zvládnuť a tým možno zachráni ich život,“ usmieva sa starká, ako ju všetci známi volajú.
Odmalička sa ´mala´ k hudbe
Simonin starý otec hral na cimbal a ona síce rozprávať nemohla, ale hmkala a ručičkou naznačovala tanec. K hudbe inklinovala odmala. Zdravotný stav ju ale veľmi obmedzoval. Mala vážne problémy s vykrivenými prstami, mozgovú obrnu, epilepsiu, nedokázala sa postaviť na nohy. Navyše ani nerozprávala. Keď dovŕšila osem rokov života, začal sa kolotoč operácií. Tá v Leningrade jej umožnila po rokoch používať svoj hlas. Niekoľkými ďalšími sa lekári snažili o možnosť akej-takej chôdze. Vtedy jej dávali prognózy na prežitie asi do sedemnástich rokov.
Všetko začalo hrou na flautu
Bohuslav Richter, Simonin prvý učiteľ hudby spomína: „Simonka bola žiačkou osobitnej školy v Prievidzi, kde každý rok organizovali prehliadky záujmovo- umeleckej činnosti zdravotne postihnutých. S vtedajším riaditeľom ZUŠ v Bojniciach Slavomírom Solárikom sme boli pozvaní do poroty. Pri druhom ročníku ma oslovila Simonkina starká, či by som ju nevzal do hudobnej školy na hru na harmoniku. To neprichádzalo do úvahy. Hra na harmoniku je fyzicky náročná aj pre zdravé deti.“ Odporučil jej však zobcovú flautu. Na nej sa napriek vykriveným prstom predsa ľahšie vyludzujú tóny. Simona samozrejme potrebovala osobitnú starostlivosť, trpezlivosť a oveľa viac času ako ostatní. Postupne si stanovila i ďalšie méty. Okrem hry na hudobný nástroj chcela aj spievať. Dovtedy to, čo z nej vychádzalo boli len mumlavé zvuky. Na podnet pána Richtera sa jej teda ujala Silvia Jadroňová, neskôr aj Helena Ševčíková a Simona sa dostala na Súkromné konzervatórium v Topoľčanoch.
Bez hudby by nežila
Helena Ševčíková, profesorka spevu na Súkromnom konzervatóriu v Topoľčanoch vyučuje Simonu už šiesty rok. Keď sa chce v budúcnosti výučbou spevu a hudby živiť, musí absolvovať šesťročné štúdium. A presne o to ide. Vlani maturovala, na vyštudovanie učiteľského smeru potrebuje ešte necelé dva roky. „Uvažovali sme nad pokračovaním v štúdiu. Keďže má vážne hendikepy, je to pre ňu ťažké, ale zaslúži si to. Je mimoriadne zodpovedná, pracovitá a napriek tomu, že na napredovanie musí vynaložiť oveľa viac úsilia ako zdraví, robí pokroky. Po maturite som jej odporučila, aby skončila a ona mi na to povedala, že to radšej ani žiť nebude a pokračovala ďalej,“ prezrádza. Simona potrebuje i pri práci úzky kamarátsky vzťah, trpezlivosť, empatiu, za čo patrí obdiv i jej profesorke. Tá nám vysvetľuje, koľko úsilia musí jej žiačka so starkou vynaložiť, koľko bariér prekonať, len kým na vyučovanie prídu. Každú sobotu cestujú vlakom do Topoľčian, kde má Simona celý deň vyučovanie. Starká sa zo školy nepohne. Čaká ju až do konca a zasa cestujú do Prievidze. Podobným spôsobom navštevuje aj základnú umeleckú školu.
Hudba ju snáď postaví na vlastné
Simonine štúdium stojí i nemálo peňazí. Obe sú dôchodkyne, nie je to teda jednoduché ani po tejto stránke. Helena Ševčíková spomína na spoločné začiatky: „Váhala som a zvažovala, či ju vziať. S ňou je napríklad ťažké dodržať aj techniku spevu, čo je základ. Napríklad kvôli voľnej bránici a správnemu dýchaniu treba pri speve stáť. Zo začiatku nestála, mala barly. Vtedy mi povedala, že keď si ju vezmem, ona tie barly zahodí a bude chodiť sama, čo aj splnila. Veľakrát sme sa zamýšľali nad tým, či bude dobrá učiteľka spevu. Na začiatku som si myslela, že ani spievať nikdy nebude vedieť, ale urobila pokrok a keď sa bude venovať takým deťom, ako ona, môže byť dobrá učiteľka. Možno, ak sa v živote uplatní, budem mať v budúcnosti dobrý pocit, že aj vďaka tomu, čo som ju naučila, sa dokáže o seba postarať. Starká musí ísť všade s ňou a má už tiež svoje roky. Je to od nej veľká obeta a klobúk dolu, čo všetko dokázala.
Nikdy sa nepoddáva
My zdraví mnohokrát rezignujeme, hodíme flintu do žita, no Simona má tú vlastnosť, že u nej neexistuje, aby sa poddala. „Ja som už niekedy mal toho dosť, no ona stále chcela pracovať. Stretol som sa vo viacerých prípadoch, že zdravotne postihnutí majú takú silu a energiu, že my zdraví im to môžeme závidieť. Simona teda hrala na flautu a keďže som klarinetista, po čase chcela hrať aj na klarinet,“ zamýšľa sa Bohuslav Richter. „Hrali sme teda jednoduché skladbičky, spolu sme hrávali duetá,“ hovorí ďalej človek, ktorý to všetko naštartoval a dodal dievčaťu sebavedomie. Behom piatich rokov mali šesťdesiatštyri koncertov. Z významných to boli všetky slovenské kúpele. Hrali pri výročiach, oslavách, v kaštieli Mojmírovce. „Hrali sme aj v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute na koncerte Deti deťom. Bývalý minister kultúry Milan Kňažko nám sprostredkoval koncert v Budapešti na festivale zdravotne postihnutých. Pravidelne sme sa zúčastňovali na abilympiáde, celoslovenskej súťaži záujmovo-umeleckej tvorivosti zdravotne postihnutých pod názvom Stretnutie s láskou. Vždy sme sa umiestnili medzi prvými tromi,“ rád si spomenie jej prvý učiteľ, dnes už dôchodca.
V Nórsku bola „hviezda“
Veľkou akciou bolo pozvanie do Nórska v roku 1997 na najväčší hudobný svetový festival pre telesne a duševne postihnutých ľudí – intervestival Dissimils. „Na tom, že sme sa tam vôbec dostali, majú zásluhu manželia Klačanskí. Vynikajúco sa nám spolupracovalo aj s harmonikárom Ľubkom Hrdým. Čo sa týka Nórska, cesta bola veľmi náročná, nervozita bola aj pred vystúpením. Mali sme tam tri koncerty aj v domovoch dôchodcov. Zo Slovenska sme tam boli jediní zástupcovia. Zvládli sme to dobre a Simonka prijali za čestnú členku hnutia Dissimilis,“ stále sa teší z úspechu pán Richter: „Na takejto akcii som tiež bol prvý raz. Tam som videl, že tie deti mali špeciálne nástroje, farebne označené. Vedúca súboru mala pult a oni podľa svietiacej farby hrali. Z nôt tam hrala naozaj asi len Simona. Spievala a hrala na zobcovú flautu. Hrali sme i duetá. Zožala obrovský aplauz a po vystúpení prišiel za ňou samotný prezident podujatia a hnutia Dissimilis a povedal, že bola ozdobou podujatia.“
Jednoznačne chce učiť
Simona minulý rok na konzervatóriu v Topoľčanoch maturovala. Hoci ju Bohuslav Richter už nevyučuje, celé štyri roky sa niekoľkokrát v týždni stretávali a učili sa spolu mimoriadne ťažkú hudobnú teóriu, dejiny hudby, harmóniu. Simona je veľmi húževnatá. Potrebuje niekedy viackrát opakovať, ale má snahu a chuť. Chce hudobne vyučovať deti s podobným osudom, ako má ona a to je to najlepšie, čo môže pre deti aj seba urobiť. Všetci naokolo veria, že sa jej to podarí a nezabráni jej v tom zdravotný stav. Pretože spolu so svojou starkou a profesorkou prekonávajú veľké bariéry. Jej túžba splniť si sen je ohromná. Mala dve barly, profesorka jej povedala, že pri spievaní sa stojí, ona ich odhodila, opiera sa, no stojí. Keď má človek silnú motiváciu, pokorí aj všetky hendikepy. V ústavoch je množstvo nadaných detí, ktorým môže pomôcť. Bude pre nich príkladom a vzorom, ako sa to dá. Podľa jej učiteľa bude vynikajúca učiteľka pre zdravotne postihnuté deti, pretože všetkým prešla a dokáže ich pochopiť. A ako vidí budúcnosť Simona? „Chcela by som sa dostať na vysokú školu múzických umení a tam v štúdiu pokračovať. Chcem učiť také deti, ako som ja, dať im svoje skúsenosti a vliať energiu, aby sa nebáli žiadneho telesného hendikepu. Chcem, aby sa neskrývali pred svetom, aby išli dopredu a splnili si svoje sny. Starkú by najviac asi potešilo, aby som bola profesorka a učila deti ako som ja. Chcem si založiť šťastnú rodinku, mať manžela a žiť obyčajný život. Veľmi od srdca ďakujem pánovi Richterovi a Helene Ševčíkovej, že mi pomáhajú uskutočniť moje sny. Dúfam, že všetko sa mi podarí.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  2. Škola môže vyzerať aj inak!
  3. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  4. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  5. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  6. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  10. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 437
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 407
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 986
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 047
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 796
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 381
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 364
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 496
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 481
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 415
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

KOMERČNÝ ČLÁNOK

Pozor! Modré autobusy budú od piatku jazdiť v prázdninovom režime

Modré autobusy SAD Trenčín a SAD Prievidza budú s platnosťou od piatku 30. októbra 2020 až do odvolania premávať v prázdninovom režime.

Ilustračné foto.

V kraji pribudlo 473 nových prípadov, najviac v okrese Prievidza

Na Slovensku v utorok celkovo pribudlo 2887 nakazených novým koronavírusom zo 14 642 testov.

Ilustračné foto.

Mesto Prievidza zriadi 35 odberných miest, dve budú drive-thru

Plošné testovanie antigénovými testami na nový koronavírus budú môcť obyvatelia v Prievidzi absolvovať na 35 miestach, z toho dve budú drive-thru.

Testovanie vzoriek.

Ľudia musia chodiť na PCR testovanie aj mimo prievidzský región

Banská Bystrica, Partizánske, Žiar nad Hronom aj Trenčín. Toto sú mestá, kde niektorí ľudia z prievidzského okresu podstúpia odbery vzoriek na testovanie. Na dôvod, prečo za testami musia cestovať, sme sa pýtali regionálnej hygieničky. Pozor, týka sa to výlučne testovania PCR metódou, čiže nehovoríme o pripravovanom plošnom testovaní antigénovými testami.

Odbery vzoriek na koronavírus. Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Už ste čítali?