Profesor Stanislav Malega účinkovanie svojich žiakov hodnotí: „V projekte nazvanom Auf der grünen Wiese II. (Na zelenej lúke II.) tancovali a spievali priamo na javisku, ich vystúpenie bolo prepojené s videoprojekciami. Ohlas na naše vystúpenie bol veľmi dobrý.“
Účastníci festivalu pracovali v štyroch workshopoch, kde pripravovali etudy, pohybové či sociálne divadlo pod vedením skúsených lektorov z Nemecka, Rakúska a Uzbekistanu. Výsledok ich práce bol prezentovaný na dvoch vystúpeniach, pričom hlavné sa uskutočnilo v aule Technickej univerzity v Donecku. Mladí ekonómovia navštívili aj Kyjev, Charkov, Doneck a Svjatohirsk. „Pobyt na festivale overil našu jazykovú pripravenosť, ale i odolnosť voči cestovateľským a geografickým zvláštnostiam regiónu,“ dodal S. Malega.
V predstavení Na zelene lúke II. účinkoval jediný mladý muž. Ako vnímal on pobyt v Donecku? Zalistovali sme v jeho denníku. S niektorými zaujímavosťami sa s vami podelíme.
Z Budapešti leteli naši študenti do Kyjeva, pozreli si časť jeho opevnenia, chrám sv. Sofie, na námestí Chreščatnik zažili aj štrajk. Z Kyjeva cestovali vlakom do Charkova. Cesta trvala desať hodín. Po krátkej prestávke nastúpili do ďalšieho, ktorý ich po troch hodinách priviezol do Svijatohorska. „Vystupujeme na stanici uprostred ničoho. Všade, kam oko dohliadne sú borovice. Vyzerá to tu ako vojenský priestor. Snáď to prežijeme. Spolu so skupinou z Uzbekistanu nastupujeme do mikrobusu. Ideme po cestách, kadiaľ asi ako posledné jazdili tanky červenej armády. Všade naokolo sú iba samé borovice, sú vľavo, sú v pravo, asi nás obkľúčili, sme v pasci.“
Nakoniec sa však naši študenti dostali kam mali. Nacvičovali program, pracovali vo workshopoch, sledovali vystúpenia svojich rovesníkov z iných krajín. Treba ešte povedať, že študenti Obchodnej akadémie v Prievidzi boli na festivale jedinými stredoškolákmi. Ostatné krajiny reprezentovali vysokoškoláci.
Mladí herci z Prievidze si nevedeli zvyknúť, že na raňajky mali stále mäso. Raz s kapustou, inokedy s inými ingredienciami. Zapôsobil však na nich hotel Niva v Donecku. Vo vnútri vraj bol úžasný.
Ešte mnoho vtipných hodnotení a poznámok sme si prečítali v denníku. Dozvedeli sme sa, že počas celého pobytu im bolo zima a nevedeli sa nabažiť tepla, keď prišli domov, ako sa im páčilo, že sa počas trinásťhodinovej cesty autobusom z Donecka do Kyjeva o nich starala „dežurnaja“. Niečo ako letuška v lietadle, varila im kávu, čaj.
Najdôležitejšie však je, že mladí ekonómovia z Prievidze dobre reprezentovali svoju školu, mesto ale i celé Slovensko.
