Pipíšková ocenená Bielym srdcom. Prebrala ho v Trenčíne z rúk Silvie Gašparovičovej, garantky Medzinárodného dňa sestier.
„Ošetrovateľstvo je nielen mimoriadne náročné, ale aj podnetné a radostné. Spája sa v ňom majstrovstvo odborných úkonov s ochotou pomáhať ľuďom a pracovať v ich prospech. Sestry tak, ako v iných krajinách, sú aj na Slovensku najpočetnejšou skupinou zdravotníckych pracovníkov.“ I tieto slová zazneli na stretnutí zdravotných sestier a pôrodných asistentiek nášho regiónu pri príležitosti ich dňa. Na ňom sa okrem iného našim sestričkám dostalo poďakovania za starostlivosť v chorobe či zdraví i od prítomných hostí.
Začiatkom mája sa v Trenčíne konalo celoslovenské stretnutie ku Dňu sestier, kde bola v rámci celého Slovenska ocenená ako najlepšia manažérka aj Mária Pipíšková z Prievidze. Bola jednou z prvých, ktoré zakladali agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Z rúk Silvie Gašparovičovej si za svoju prácu a starostlivosť prebrala Biele srdce.
Čo pre ňu táto pocta znamená? „Je to pre mňa zadosťučinenie a morálne ocenenie za dlhoročnú prácu, ktorú vykonávam ako sestra či už vo funkcii bežnej sestry alebo ako prevádzkovateľka a manažérka agentúry.“ V tomto poslaní pôsobí Mária Pipíšková už 33 rokov, čo prinieslo nemálo zážitkov, spomienok. „Krásnych a pozitívnych zážitkov je veľa, len vo svojom povolaní to už berieme profesionálne, že to tak má byť. Skôr zostane v pamäti to ťažké, hlavne lúčenie sa mladých ľudí s týmto svetom. Stretnutie so smrťou, to je najťažšie. Mám veľa zážitkov, keď mladí ľudia na smrteľnej posteli nechceli odísť a my sme im museli uľahčiť cestu na druhú stranu rieky,“ zamyslí sa, zosmutnie a dodá, že v súčasnosti zostáva dlhodobo na lôžku príliš veľa mladých ľudí po nehodách, čomu by sa dalo zabrániť. Potom pokračuje: „Na druhej strane prežívame veľa veselých príhod. Mala som jednu domácnosť v Zemianskych Kostoľanoch, kde mali strašne agresívneho kohúta. Neviem prečo bol nabrúsený práve na mňa, no vždy keď som prišla, mala som problém dostať sa dnu. Chudák, skončil na pekáči. Aké boli začiatky úspešnej sestry? „Začínala som ako sestra na neurologickom oddelení pána primára Zemana a myslím si, že to bola veľmi dobrá škola do môjho profesionálneho života. My sme nemali stanovené pevné pracovisko, prešli sme teda viac-menej všetkým. Z postu vedúcej sestry nemocnice som odišla a zriadila agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Najbližšia mi je ale chirurgia. Nie že by som ostatné nemala rada, ale v chirurgii človek asi najrýchlejšie vidí úspech alebo neúspech. Povolanie zdravotnej sestry bolo i mojím detským snom. Od piatich rokov nemám mamičku a čo si i z raného detstva pamätám, už vtedy som ju ´napchávala´ celaskonom. Myslím si, že to mi zostalo. Vždy som chcela byť lekárkou. Už ako maličká som si spievala pesničku My sme dve doktorky. Robím naozaj to, čo ma baví a možno preto to vnímam ako poslanie a nie ako povolanie.“
