h kapiel. Bezprostredne po premiére sme protagonistov navštívili v šatni a sprostredkovali pre našich čitateľov prvé pocity po ...
Jozef Molnár, zbory: „Prvé pocity sú celkom dobré. Ani sme nečakali, že príde až toľko ľudí.“
Mário Bošjak, väzniteľ: „Začiatky boli ťažké, ale nakoniec sa podarilo a zvládli sme to.“ Zlučuje sa niečo v úlohe s vaším bežným životom? „Všetko. Nebolo treba hrať. Som starý rockový muzikant, toto všetko mám teda za sebou. Hral som len to, čo hrám na pódiu vždy. Toho divého rockového tvora.“ Mali ste trému? „Ani by som to nenazval trémou. Už hrám takmer štvrťstoročie a to, čo cítim pred vystúpením, by som nazval skôr pocit zodpovednosti.“
Jozef Palič, Pomstiteľ: Prvé pocity po prvej rockovej opere v regióne. Jozef otázku poňal humorne a vyjadril sa: „Prvá rocková možno preto, že sa bude hrať raz do roka. Uvidíme. Pocit mám dobrý a skôr to bude ešte záležať od publika a od ich ohlasov. Ťažko povedať, či budeme pokračovať. Ihneď po premiére to nie je ľahká otázka. Opera nevznikala jednoducho. Je dosť ťažké zlúčiť viac ľudí, aby sa pravidelne stretávali. Máme rodiny, prácu. Voľný čas sa nehľadá jednoducho. Vo svojej role sa stále hľadám. Ešte som sa nikdy nikomu nepomstil a nemám to ani v úmysle, tak asi preto.“
Jedinou ženou na scéne bola Soňa Molnárová stvárňujúca Nádej a hneď prezradila mnoho: „Jediná žena asi čo sa týka zodpovednosti, dochádzky. Jediná, ktorá to po celý čas brala vážne,“ dodáva s dávkou nadsázky. Pokračuje však, že práca bola fajn. Oceňuje výbornú skúsenosť a možnosť účinkovať s ľuďmi formátu Mária Bošjaka či Jozefa Paliča a samozrejme výborných muzikantov. Prvé pocity po? Sebakriticky uznáva, že z jej strany to mohlo byť aj lepšie. No ak sa to páčilo ľuďom, je všetko v pohode. Manželia Molnárovci majú deti, ktoré sa postupne tiež oboznamujú s hudbou svojich rodičov a sú veľkými kritikmi i poradcami. Jozef Molnár, duša celého projektu to pre tento raz celé uzavrie: „Ešte je veľmi zavčasu hodnotiť, či sa splnili naše očakávania v súvislosti s prvou rockovou operou. To sa ukáže neskôr. Nahrávali sme ju, uvidíme, či sa nám podarí prezentovať ju aj na iných javiskách, čo by sme samozrejme veľmi radi, a aký bude ohlas poslucháčov a divákov.“
Peter Cagáň, hudobný publicista: „Rocková opera je úplná novinka na regionálnom hudobnom poli. Myslím si, že muzikanti urobili kus práce. Bolo badať, že to nebol projekt jednej kapely, ale muzikantov viacerých skupín. Preniesli sa tam vplyvy. Každá kapela priniesla do projektu čosi svoje. Bol tam aj rock, aj hard rock, metal. Nie síce až taký speedmetal ako robí Rocková gilotína, no bol. Nechýbalo blues. Bolo to teda pestré a pre divákov a poslucháčov stráviteľné. Podľa môjho názoru je to dobrý nápad. Samozrejme je potrebné zbaviť sa školáckych chýb. Pri premiére sa však vždy nejaké nájdu. Možno by ľudia zniesli o pár minút dlhší príbeh (čo priznal aj autor a mieni repertoár doplniť). Inak je to dobrá idea a dúfam, že v podobných projektoch budú pokračovať. I keď viem, že je s tým dosť práce. Je jasné, že podobné veci väčšinou nie sú rentabilné, ani nemajú dosť priestoru túto operu hrávať. Ťažko sa dá, hlavne v regióne, na tom zarobiť. Skôr ide naozaj o koníčka, o nadšenie ľudí. A to je fajn.“
