Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Jedna rodina - tri generácie hasičov. To sú Krauskovci

Voľakedy sa dedenie povolania z otca na syna bralo takmer ako samozrejmosť. Dnes tento „úkaz“ funguje zriedkavejšie, väčšinou v rodinných firmách. Hasičstvo do tejto kategórie určite nepatrí. Štyria „služobníci“ svätého Floriána v troch generáciách, to na

ozaj v súčasnosti bežné nie je. Nebol to ani ich celoživotný sen. Tomuto poslaniu sú však oddaní.
Ctí si každého so šľachetným srdcom
Jozef Krausko starší sa „odovzdal“ ciglianskym hasičom v roku 1945 až dovtedy, kým nenastúpil na štátne majetky. Dvadsať rokov viedol dobrovoľníkov: „Vtedy to bolo svojpomocné. Dobrovoľný hasičský zbor sme založili v Cigli preto, aby sme chránili majetok ľudí a obce. Vtedy bola na krovoch domov slama, čo sa mohlo rýchlo chytiť. Bolo to treba chrániť. V dedine boli drobní roľníci a pajty s nevymláteným obilím mali drevené. Aj v noci sme slúžili,“ spomína na dávne časy dnes 88-ročný veľmi čiperný deduško a pokračuje: „Keď som odišiel na dôchodok, znova som bol chvíľu predsedom a v súčasnosti som tiež členom dobrovoľných hasičov. Boli u nás v dedine i väčšie požiare, pri ktorých som zasahoval. Pamätám si na dolnom konci u Frankov, u Martišov.“ Dozvedáme sa, že každú druhú nedeľu cvičievali. „To sme chodili von aj s mašinou, so striekačkou. Vtedy sme mali ručné striekačky. Ťahali ich kone, boli na štyroch kolesách a je veľká škoda, že sa nezachovali. Mali sme starú požiarnu zbrojnicu. Tú zrútili, striekačku odtiahli do starej pajty a viac o nej neviem.“ Dvaja synovia vitálneho starého pána sa dali na rovnakú dráhu. Zaujímali sa od detstva o toto „remeslo“? „Ťažko povedať. Keď sme požiarnici, lebo vtedy sa nám hovorilo požiarnici, cvičili, motali sa okolo a niečo teda pochytili.“ „Teraz je aj vnuk hasič,“ konštatujeme a pýtame sa: „ Ste na nich pyšný?“ „No tak, pyšný... Mám z toho radosť, ale pyšný nie. Veď to je povinnosť každého človeka, aby sa snažil vyniknúť v práci.“ Ako hasič uctieva Jozef Krausko svätého Floriána, ktorý má svoje čestné miesto na stene v kuchyni. Ale nielen jeho. „Ctím si každého človeka so šľachetným srdcom. Takého, ktorý sa snaží pomôcť iným i keď niekedy to hneď každý nechápe.“
Hasičom je tridsiaty ôsmy rok
Milan Krausko, čerstvý šesťdesiatnik, syn Jozefa Krauska staršieho.
„U mňa to vôbec nebol chlapčenský sen. Som vyučený elektromechanik. Po vojne ako 22-ročný som prišiel pracovať ako profesionálny hasič. Bolo to v 69-tom roku. Priznám sa, že predtým som ani nevedel, že sú profesionálni hasiči. Ale môj teraz už nebohý brat Viktor sa bol presne v onen deň hlásiť u hasičov, nuž som šiel s ním. Na druhý deň som nastúpil do práce. Chcel som stavať dom, peniaze bolo treba a vtedy to bol celkom slušný zárobok. Za tie roky som tu veľa zažil. Veselé i smutnejšie príbehy. Pamätám sa, že sme išli hasiť do Levíc bavlnárske závody. Zobudili ma o polnoci a o dve hodiny sme už boli na mieste na štábe. Tam sme boli dopoludnia druhého dňa,“ spomína zástupca druhej generácie. Potom bolo mnoho, mnoho zásahov. Či už to boli technické zásahy, lesné požiare alebo výrobné objekty ako naposledy VOP. Automaticky sa nám vynorí otázka: „Mali ste niekedy pri alebo po zásahu strach?“ Ani nemusí rozmýšľať a rozhovorí sa: „No, hádam tento posledný raz vo VOP-ke. Na druhý deň, keď som nad tým už v akom-takom kľude premýšľal. Aj zimomriavky mi chodili po chrbte. Uvedomil som si, čo všetko sa mohlo stať. Že sme tam všetci mohli zostať.“ Takmer štyridsať rokov je dlhá doba, kedy sa naozaj dá sledovať i vývin. Zaujímalo nás teda, v čom sa to remeslo zmenilo, v čom je iné? „Keď som nastúpil, boli sme na zmene traja až piati. Mali sme toho na starosti viac. I technika nebola až taká dobrá. Chýbala výšková a hlavne, vtedy so mnou pracovali samí chlapi takmer pred dôchodkom. Ako ja teraz. Dnes nás je na zmene trinásť. Nároky sú však, myslím, väčšie. Či už v rámci plynovej techniky, celkovej zdatnosti. Určite to však išlo dopredu. Dnes má už každý svoju ochranu, vtedy sme mali dva kyslíkové prístroje na zmenu.“ O dva roky by mal ísť Milan Krausko do dôchodku. „Osemnásť rokov som robil veliteľa zmeny, potom strojníka a teraz som technik – špecialista. Celkom sa už teším, aby som uvoľnil miesto mladším. A na dôchodku už budem hádam oddychovať.“
Chcem ľuďom pomáhať
Jozef Krausko mladší má 36 rokov. Je vnukom Jozefa Krausku staršieho a synovcom Milana. A za pätnásť rokov u hasičov sa všeličomu priučil. Ako sa k „remeslu“ dostal on? „Nejakú rolu samozrejme pri rozhodovaní zohralo aj to, že v rodine bolo niekoľko hasičov. V osemdesiatom ôsmom roku som sa hlásil do hasičskej školy do Žiliny, no brali len dvoch. Prísnym výberom som neprešiel. Neskôr som prišiel o zamestnanie a tu sa uvoľnilo miesto. Prihlásil som sa a vzali ma.“ Svoju prácu má tento mladý muž bezpochyby rád, čo potvrdzujú i nasledujúce vety: „Ani jeden z nás, ktorí tu robíme, by to nerobil len pre peniaze. Isto by nikto neriskoval zdravie a život za tie peniaze. Väčšina z nás sú hasičmi preto, že nás to baví a máme chuť pomáhať.“ Nedáme však pokoj, po dôvode rozhodnutia pátrame ďalej: „Nenavodili vás napríklad i staré hasičské príbehy od starého otca? Jozef sa usmial a povedal: „Ani nie, on síce nejaké príbehy porozprával, aký život vtedy v obci bol a že hasiči mali pre dedinu veľký význam, lebo nič iné tak nefungovalo. Vlastne na tých pár ľuďoch záležalo, aby pri nešťastiach všetci o všetko neprišli. Napríklad ako cez žatvu hliadkovali. Oni vlastne sami sebe ten majetok chránili.“ Rozprávame i tom, že dnes dobrovoľné hasičské zbory vo väčšine obcí zanikajú, čo je na veľkú škodu. „My sme ich pomoc ocenili aj teraz v Novákoch,“ vysvetľuje Jozef mladší: „Boli sme radi, že nám pomohli napríklad aj technikou. Bolo by dobre, keby sa pozdvihla táto dobrovoľná činnosť. Na dedinách by nám mnohokrát veľmi pomohli i po uhasení ohňa, keď treba dohliadať na požiarovisko.“ To, že je to fyzicky i psychicky náročná práca, snáď nikomu vysvetľovať netreba. Musia sa teda dostatočne venovať telu i hlave. „Sme denne vystavovaní stresu a musíme sa naučiť s ním žiť. Na žiadnu hrôzu, ktorú niekedy pri zásahoch vidíme, sa zvyknúť nedá, ale dá sa nad to povzniesť.“ Za takmer šestnásť rokov služby človek zažije všeličo. No sú udalosti, na ktoré človek nezabudne do konca života. „Určite 2. marec. Nováky. Za tie roky som nič podobné nezažil. To asi málokomu vymizne z pamäti,“ zamyslí sa človek, profesionál, ktorý bol v tej apokalypse veliteľom zásahu a pokračuje: „Myslím, že kto by povedal, že tam nemal strach, klamal by. Ja som sa bál nielen o seba, ale samozrejme o ľudí, ktorých som mal v zásahu. Bolo veľkým šťastím, doslova zázrakom a stáli pri nás všetci svätí, že sa nikomu zo záchranárov nič nestalo. Myslím si, že veľká vďaka patrí každému jednému, ktorý tam zasahoval od dobrovoľných hasičov, cez lekárov až po pracovníkov.“ Nedá nám nespýtať sa na syna. Pôjde hasičské žezlo ďalej? Zasmeje sa: „To uvidíme v budúcnosti. Syn naozaj chcel pokračovať. Zo zdravotných dôvodov to zatiaľ možné nie je. Ale možno sa problémy časom upravia a vyjde mu to.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 032
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 550
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 013
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 654
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 289
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 996
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 531
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 395
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 268
  10. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 6 778
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Značka určuje, kadiaľ môžu vodiči ísť.

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

4 h

Rieka Handlovka a niektoré jej prítoky v Handlovej sa v utorok sfarbili do oranžova. Situáciou sa už zaoberá mesto.

13 h
ilustračné foto

Pozitívnych bolo 30 556 ľudí.

15 h
Ilustračné foto

V súvislosti s pandémiou nového koronavírusu vykonali hasiči v Trenčianskom kraji v roku 2020 celkovo 581 výjazdov.

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

18 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

15 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

15 h

Už ste čítali?