a prináša najnovšia kniha prievidzského spisovateľa Jaroslava Perniša (na snímke).
Do 14. storočia zavedie čitateľov príbeh o uhorskom kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou. Jeho život skoro vyhasol rukou atentátnika Feliciána Zacha, ktorý pod hradom Visegrád zaútočil nielen na samotného panovníka, ale aj na jeho rodinu. V prípade neapolskej kráľovnej Jany bol útočník úspešný. Žila v období veľkého rozkolu v katolíckej cirkvi. Kým jeden pápež ju zbavil kráľovského trónu, stúpenec druhého ju dal zavraždiť.
Žene – panovníčke sa venuje Jaroslav Perniš aj v ďalšom príbehu. O anglickej kráľovnej Anne Boleynovej hovorí: „Bola druhou manželkou Henricha VIII. Práve on ju dal popraviť. Dôvod na to mal veľmi zvláštny. Neporodila mu syna a keďže nechcel zažiť prieťahy s rozvodom ako pri rozchode s prvou manželkou.“ Nedobrovoľne odišla z tohto sveta aj francúzska národná hrdinka Jana z Arku, známa tiež ako Panna Orleánska. Pod vplyvom hlasov svätých, ako to sama vysvetľovala, priviedla francúzske vojská k víťazstvám a postarala sa o obrat v storočnej vojne v prospech svojej krajiny. „Okúsila slávu, no neskôr aj nevďačnosť a hlavne nečinnosť kráľa Karola VII., ktorému pomohla na trón. Keď sa totiž dostala do anglického zajatia, nespravil nič, aby ju zachránil. Skončila na hranici ako čarodejnica, i keď ju neskôr rehabilitovali,“ približuje základnú myšlienku ďalšieho príbehu J. Perniš.
O smrti Napoleona I. Bonaparteho sa diskutuje dodnes, nie je totiž isté, či bol otrávený alebo nie. Aj tými otázkami sa autor zaoberá v kapitole „O záhadnej smrti prominentného väzňa.“ Napoleon sa po svojich bitkách ocitol na ostrove sv. Heleny. V tunajšom nehostinnom prostredí ešte raz v utrpení prežil svoj život, keď diktoval svoje pamäti. Kvárený chorobami a depresiami na ostrove nakoniec zomiera. Ako, je doteraz záhadou. Kým slávneho Napoleona pozná každý, menej už vieme o jeho právoplatnom synovi Napoleonovi II. „Na prvý pohľad nie je jeho život ničím tragický. Neprelieva sa v ňom krv, nedôjde k vražde. Tragické je, že ho ako malého chlapca vytrhli z prostredia, v ktorom sa narodil. Aj keď bol v tábore rakúskych arcivojvodov, kde mu nič nechýbalo, predsa bol vznešeným väzňom v zlatej klietke. Už za života bol politickou mŕtvolou, keďže bol živou spomienkou na svojho otca. Napoleon II. zomrel mladý na tuberkulózu,“ dodal k poslednému príbehu v knihe jej autor.
Základné osudy týchto slávnych ľudí sú možno všeobecne známe. Nájdeme ich v literatúre. Jaroslav Perniš ich však vo svojej knihe podáva pútavejšou formou. „Príbehy si nevymýšľam, sú postavené na skutočných faktoch. Len ich pre čitateľa odkrývam a literárne spracujem. Čerpám pri tom z odbornej literatúry, zväčša zahraničnej a z kronikárskych správ a listín. Slzy mocných je kniha o ľuďoch, ktorí vo svojej dobe čosi dosiahli, mali, povedané dnešným jazykom, pred sebou sľubnú kariéru. No v ich živote nastal zlom, zväčša tragický.“
Jaroslav Perniš pripravuje v súčasnosti ďalšie knihy. O čom budú, nechce dopredu prezrádzať. Hotuje sa však aj na dielo, ktoré by bolo o niečo odbornejšie, ako jeho doterajšie práce. Ako jednému z mála spisovateľov z nášho regiónu sa mu darí vydávať knihy v renomovaných vydavateľstvách. Sám vraví, že je to možno vec šťastia. „Vydavateľstvo, v ktorom vyšli aj Slzy mocných už niekoľko rokov vydáva knihy v edícii nazvanej Historické biografie. Moje diela do nej zapadajú,“ vraví úspešný autor. Jeho knihy si už mnohí obľúbili. Sú medzi nimi aj študenti prievidzského gymnázia, kde Jaroslav Perniš učí fyziku a chémiu. „V týchto predmetoch o histórii hovoriť nemôžem, no občas ma pozvú na semináre z dejepisu, kde so študentmi diskutujem.“ Takejto prezentácii sa nebráni, menej ho už lákajú krsty jeho kníh, či autogramiády. Neorganizuje ich, no nevylučuje, že ak sa raz na pultoch kníhkupectiev objaví jeho desiata kniha, urobí to.
Prednedávnom mal J. Perniš 43 rokov. Vydanie knihy Slzy mocných, ktorú venoval sestrám Eve a Jaroslave, bolo určite pekným darčekom k jeho narodeninám.
