rievidzi predstavením hry Malomeštiakova svadba.
Od utorkového dopoludnia v minulom týždni si prišli na svoje milovníci divadla. V priestoroch MsKS v Bojniciach mohli počas troch dní vzhliadnuť trinásť hier v naštudovaní amatérskych divadelných súborov Trenčianskeho kraja. Prehliadku uzavrelo prievidzské Divadlo „A“ a Divadlo Shanti v DK v Prievidzi hrou Malomeštiakova svadba. Okrem iných sa predstavil aj súbor Základnej umeleckej školy L. Stančeka v Prievidzi a MsKS v Bojniciach hrou od Slavomíra Mrožeka Zločin a trest. Zuzka Kňazeová v nej stvárnila postavu dieťaťa číslo jeden a pre Prieboj povedala: „Hlavnou myšlienkou je, aby sa človek vždy zamyslel nad tým, čo urobí. Aby dvakrát meral a raz strihal. Divadlu sa venujem asi osem rokov. Za svoju hereckú kariéru je práve táto postava tou, s ktorou som sa doposiaľ najlepšie zžila. Na začiatku som rebel, ktorý chce každého biť, nikomu nechce ustúpiť. No so sledom udalostí si uvedomujem, že nemôže to tak zostať, nikto ma nemá rád. Nakoniec si to uvedomím, pomohli mi k tomu aj anjeli. Veľmi veľa vecí použitých v divadle je práve z reálneho života a opačne sa veľa z divadla dá v živote použiť.“
Igor Porubec: „Skúšali sme ju asi dva a pol mesiaca. Divadlu sa venujem ôsmy rok. Čo mi dáva? Každý týždeň sa stretávame, mám rád ten kolektív a to je jeden z hlavných dôvodov, prečo som ešte stále tam. Do budúcnosti máme vymyslenú hru, nechcem prezrádzať, ale ak to vyjde, tak to bude ´pecka´.“
Igor Kasala: „Divadlu sa venujem asi pol roka. Mám osemnásť rokov. Čo ma oslovilo? V prvom rade to, že môj otec sa venuje divadlu profesionálne a ľudia mi hovorili, že to mám skúsiť. Vraj mám bujnú fantáziu, teda som to urobil. Môj život je odvtedy určite rýchlejší. Je tu super kolektív. Preto s nimi idem ďalej.“
Jarmila Bakusová: „To, že sme tu, je aj veľkou zásluhou našich učteliek. Im vďačíme, že sme sa sem vôbec dostali. Veľkú zásluhu majú učiteľky na prvom stupni a Duška Škultétyová, ktorá je výborná kamarátka, učiteľka, režisérka, proste je to super človek. Divadlo mi dáva veľa skúseností, poznatkov, zážitkov, kamarátov. Jednoducho sa v ňom človek nájde.“
Dušana Škultétyová: „Hry vyberáme tak, že spoločne si vždy sadneme a rozprávame sa . Vždy ma zaujíma, o čom by chceli hrať, čo ich v tom období práve zaujíma. Nájdeme poviedku, hudbu, ktorú by sme chceli použiť a potom už pracujeme na konkrétnej veci. Najradšej s mladými ale robím námety, ktoré si sami vymyslíme alebo robíme čisto pohybové kusy. Na tom sa dá veľa naučiť. Ony rastú, z mesiaca na mesiac menia názory, dospievajú, je to iný pohľad na svet, vekom prichádzajú nové skúsenosti. S týmto zoskupením sa pracuje fantasticky. Keď ich vidím, aj si poplačem, pretože divadlu venujú mnoho času, obetujú voľno, prázdniny. Je to pre mňa úžasné. Už teraz nám prijali jednu z členiek súboru na konzervatórium a dúfam, že v budúcnosti si väčšina z nich vyberie umeleckú školu, pretože sú veľmi talentovaní.
Autor: vrb