Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Cigeľské luisdory

Ak sa raz stane na určitom mieste niečo neobvyklé, nazývame to náhoda. Ale ak sa stane na tom istom mieste niečo výnimočné dvakrát, nazývame to paranormálny jav. Sú paranormálne javy len odrazom nedostatočného ľudského poznania, chýbajúceho šiesteho zmys

lu, alebo všetko je len odrazom nedefinovateľného podvedomia, ktorého časťou je aj fantázia?
ROK 2005
Umrela mu manželka, ktorú nadovšetko miloval. Jediná. Prvá a posledná. Goyova Maya, oblečená aj nahá. Rembrantova Saskia, ktorej tvár žiari z tmy, záhadná Leonardova Mona Líza. Všetky v jednej. Paranoja, čo mu zasiahla dušu, bola ako rieka Styx. Nekonečná a bezútešná.
„Ako ďalej?“ – pýta sa sám seba. Odpoveďou mu bolo mlčanie prázdnych izieb. Predmety, ktorých sa ešte nedávno dotýkali jej ruky, týrali mu dušu.
„Kto to nezažil, ten to nikdy nepochopí,“ myslel si. Najskôr hľadal zabudnutie v robote. Nenašiel ho. Potom v alkohole. Spíjal sa systematicky a pravidelne. Bolo to ešte horšie. Vídaval jej tvár v zrkadlách. V delíriu ich porozbíjal všetky. Nepomohlo. Zjavovala sa ešte v ostrejších kontúrach s úsmevom blahoslavenej Panny Orleánskej na perách.
„Vráť sa, vráť,“ kričal po nociach. Iba raz sa mu zdalo, že ju počuje. Tichým hlasom mu oznámila, že príde, keď mu bude zvoniť hrana. Nerozumel tomu. Až dodatočne zistil, čo to vlastne hrana je. Povedali mu, je to zvon, ktorým sa zvoní pred pohrebom, ľudovo nazývaným umieráčik. Neskôr sa snažil žiť normálnym životom. Zavalil sa starosťami o dom, kúrenie, novú dlažbu v kuchyne a iné obyčajné veci. Našiel záľubu v dlhých prechádzkach po horách. Aj v tú nedeľu sa vybral na dlhú túru. Sám so sebou, so svojimi spomienkami. Nebo ráno jasné ako detská tvár sa k poludniu zatiahlo. Už pri chatovej oblasti zvanej Uhliská bolo ako z olova.
„Poď sa schovať, o chvíľu sa rozprší,“ odhovárali ho známi chatári. On len mávol rukou. „Cesta je prach, šterk, špína a desně černá oblaka“ – parafrázoval si známu Krylovu pieseň. Kráčal ďalej. Za Uhliskami sa ozaj rozpršalo. Veľké kvapky dažďa sa rozbíjali o jeho červený nos. Spod mohutnej jedle počúval šum dažďa a v duši pocítil nebývalý rozmer pokoja. Zrazu mu padol zrak na neďalekú kaplnku. Tam ju opäť uvidel. Stála tam v šatách, v ktorých ju uložili do rakvy a povedala: „Poď sem, ukážem ti niečo, o čom nemá bežný človek ani potuchy.“
On šiel. Nevedel, či je to sen, či skutočnosť. Nebo sa v tú chvíľu roztrhlo a blesk svojím ohnivým bozkom rozčesol jedľu pod ktorou ešte pred chvíľou počúval reč dažďa. Stratil pojem o čase. Stál tam na Zátinách medzi kaplnkou a stromom, z ktorého sa dymilo až do súmraku. Súmrak poskladal mozaiku zázraku v jeho hlave. „Zvonila mi hrana a ona, moja neboška ma zachránila...“
SLAVKOV – CZIGELL
Za krátky čas, čo bojuje pod zástavou cára Alexandra videl už priveľa ľudského utrpenia. Vojenský chlieb mu horkne v ústach. Myšlienkami sa neustále vracia do malej dedinky neďaleko sídelného mesta Užgorod. Tam ho čaká žena a nezaopatrené deti. Ujde, keď aj sám. Neustále mu víri hlavou. Vie, že riskuje život. Dezerciu ruská armáda nepozná. Odmenou za ňu je guľka do tyla. On, Čurkin, bezvýznamný granátnik 12. gardového pluku kniežaťa Dolgorukova je rozhodnutý. Ujde, keď aj pešo.
Pri táborových ohňoch sa šepká, že generál Kutuzov prehováral cára Alexandra, aby ešte počkal s útokom. On však pod tlakom svojich mladých generálov a nafúkaných Rakúšanov neposlúchol radu svojho najlepšieho stratéga a dal súhlas k začiatku bitky. To nemal. Rakúska Buxhöwdenova divízia zaútočila z Prateckej výšiny predčasne. Sklamal aj generál Weyrother. Bitka bola prehratá skôr, než začala. Napoleon sa usmieval, Kutuzov smútil a v duchu rátal straty. Len cár Alexander a cisár František nechápali súvislosti.
Granátnim Čurkin nemyslí na stratégiu bitky. Myslí len na to, ako zabezpečí po úteku svoju rodinu. Za ohlušujúceho hrmenia diel, erdžania splašených koní, predsmrtných kŕčoch ranených, ktorí preklínajú vojnu v piatich jazykoch, darí sa granátnikovi Čurkinovi vyprázdňovať mešce padlým francúzskym dôstojníkom. Napoleon im vyplatil žold v zlatých luisdoroch. Na súmraku Čurkin uteká z bojiska, kde leží 27 000 mŕtvych.
Asi po týždni prechádza cez pastiersku osadu domácimi nazývanú Ziege. Je mu čoraz horšie. Na čelo mu vystupujú kropaje potu. Úplavica? Týfus? Nevie. Z posledných síl prekladá zlaté mince do ovčieho vemena, z ktorého má mech na vodu. Ten vkladá do malého džbánika, ktorý cestou kdesi ukradol. Poklad zahrabe do zeme a vŕši nad ním malú kamennú hrobľu. Ak sa stane zázrak a vyzdraviem, vrátim sa. Myslí si. Zázrak sa však nekoná. Granátnik Čurkin neďaleko Hennellehoty na Troch studničkách umiera... Opustený a sám...
000
Pastiera Mikuša ťažké časy gniavia. Samá psota. Už len tie tri deťúrence v biednej chalupe mu dávajú silu žiť. Dlhá zima si vybrala svoju daň. Mať im umrela. Na seba nemyslela. Poslednou skyvou chleba ich nakŕmila. Tri siroty Matej, Jakub a Ján zostali otcovi na krku. Tvrdá nátura ten pastier Mikuš. Navonok nedá na sebe nič znať. Nasrdený na celý svet ženie svojich pár oviec a kôz ďaleko do hôr. Tam, kde nikto Őnepasie. Ďaleko od ľudí, tam sa cíti najlepšie. Rozpráva sa s lesnými vtákmi, hladí kôru stromov a snaží sa zabudnúť na svoj trpký osud. Aj v to popoludnie sa rozprával s malou jedličkou: „Trápim sa, trápim a čo z toho? Zas len tá bieda.“ Zrazu ho z trudných myšlienok vyruší bľačanie jediného barana čo má. Baran Sultán, lebo Mikuš ho tak volá, bečí pri malej kôpke kamenia akoby ho zaživa drali. Nie a nie sa pohnúť ďalej.
„Koťuha sprostá, čo tak bľačíš!“ – osopí sa nahnevaný Mikuš na barana a treskne ho pastierskou čugaňou po chrbte. Ten však nedbá a bľačí ďalej. Mikuš na nevdojak zadíva na kamene a čosi akoby mu hovorilo, že ich uložila ľudská ruka. Už nemláti barana, odhrabáva kamenie a o chvíľu drží v rukách rozpadávajúci sa kožený mech, plný zlatých peňazí, čo sa na slnku ligocú ako hviezdy na tmavej oblohe. „Prisahám, že do roka dám postaviť na tomto opustenom mieste kaplnku zasvätenú svätému Krištofovi, patrónovi pútnikov. V Prievidzi na Matejskom jarmoku kúpim také štajráky, aké nemá ani najbohatší gazda Leitman v Koschi, čo sám jednu celú sesiu vlastní.“
A tak sa aj stalo. Z chudobného pastiera Mikuša stal sa najvplyvnejší gazda v Cigli. Jeho mohutné štajráky posťahovali z hory aj najhrubšie buky a namiesto oddychu poorali aj tie Chrebetovie úzke roličky plné kameňov. Nositelia mena Mikuš sú dodnes hrdý na svojho predka. Nielen preto, že v lese na Zátinách nevzal meno Božie nadarmo a dal tam postaviť kaplnku, ktorá je tam dodnes. Ale aj preto, že nikdy nezabudol na svoje korene, ako to dnes často býva. Po celý život zostal človekom. Hrdým a spravodlivým.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Budovanie zelenej značky
  6. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  7. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 846
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 116
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 16 552
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 111
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 702
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 546
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 557
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 470
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 390
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 307
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Špeciálny klinik box na nebezpečný biologický odpad.

Oproti predchádzajúcim testovaniam teraz nastala jedna zásadná zmena. Kým v minulosti testovanie organizovali ozbrojené sily, teraz bolo všetko na pleciach samospráv.

6 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

20 h
Zariadenie pre seniorov Prievidza. Ilustračné foto

Mesto vyčlenilo v tohtoročnom rozpočte pre Zariadenie pre seniorov viac ako 400.000 eur, financie využije na odstránenie nedostatkov.

21 h
Expl0ited

Známy influencer je odchovancom futbalového Baníka Prievidza. Aby si futbal mohol vždy užívať, musel však zmeniť dres.

23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

22 h

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

17 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

25. jan

Už ste čítali?