Prežíval ich s rodinou, so svojimi deťmi, mal na ne čas. To bolo to prvé, čo ju najviac na práci pedagóga upútalo. Vyznáva sa, že profesionálnu orientáciu mala jasnú už na základnej škole. Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici vyštudovala fyziku a základy techniky. Pred devätnástimi rokmi sa po prvýkrát postavila za katedru. Učiť začala v Základnej škole na Mariánskej ulici v Prievidzi a je tam dodnes. Patrí k odborníkom na vyučovanie informatiky. Koncom marca si v Trenčíne pri príležitosti Dňa učiteľov prevzala ocenenie Vynikajúci pedagóg Trenčianskeho kraja. Viera JACKOVÁ.
Začalo to byť zaujímavé
Vyučovať začala fyziku a dielne, teda základy techniky. Problémy nemala, i keď spočiatku, počas štúdia nemala ani šajnu, čo tento predmet obnáša. Po roku, keď bola na materskej dovolenke, začala diaľkovo študovať informatiku. „Z jednoduchého dôvodu. Predmet dielne, alebo technické práce sa v tom čase začal na úkor jazykov rušiť. Potrebovala som mať istotu. Počas štúdia som zistila, že informatika má budúcnosť. Naša škola bola prvá v Prievidzi a v širokom okolí, kde sa začal vyučovať nepovinný predmet práca s počítačom. Systematicky od piateho po deviaty ročník, nie popoludní ako záujmový krúžok. Bol zaradený do dopoludňajšieho rozvrhu. Dnes máme tri učebne, začínali sme v jednej. Prvé počítače nám darovala vtedajšia školská správa. Spomínam, ako som navštevovala základné školy v Prievidzi, počas rodičovských združení informovala o možnosti štúdia v tomto odbore. Stretlo sa to s ohlasom rodičov i detí, aj keď poloha našej školy nie je práve najideálnejšia, prichádzali k nám aj z iných sídlisk okresného mesta. Vtedy si ešte neuvedomovali, čo výnimočné sa u nás naučia. Prišlo to časom. Naši žiaci patria na stredných školách medzi najlepších čo sa týka práce s počítačom a informatiky. Vždy som tento predmet učila a učím tak, aby mali deti počas dvojhodinovky pocit voľnosti, priestor na zábavu, zahranie sa i relax. Pretože aj to patrí zručnostiam práce s počítačom. Ja síce sa síce v počítačových hrách nevyznám, deti sa pri nich neboja experimentovať, preto im nechávam na ne priestor. Ony sú samostatné, keď im na začiatku určíte pravidlá, rešpektujú ich. Vedia, že u mňa im neprejde, aby rečnili, bavili sa, vyrušovali ostatných, že musia podávať výkony. Sme na jednej úrovni, ale dominantou triedy je vždy učiteľ. I keď dominanta v mojom prípade nie je synonymom nadradenosti. Autoritu v triede si učiteľ nevynúti bezduchou poslušnosťou žiakov, krikom a nelogickými príkazmi,“ dovolila nám nahliadnuť do pekného vzťahu učiteľa a žiaka Viera Jacková.
Definitíva neexistuje
Viera Jacková zo Základnej školy na Mariánskej ulici v Prievidzi môže byť na výsledky svojej práce s deťmi, ako i s tým, čo dosahujú, keď sa rozletia do života, spokojná. Môže a je. Teší ju, keď sa mladí ľudia po skončení stredoškolského či vysokoškolského štúdia u nej zastavia. Len tak, na kus reči. Popýtajú sa, ako poslúchajú decká, ponúknu pomoc, porozprávajú o svojich úspechoch i úskaliach života. Sú to pre ňu pekné chvíle. Vo všeobecnosti totiž prevažuje názor, že deti si dnes máločo nevážia. „Je to zrejme aj výchovou v rodinách. Rodičia nemajú čas na svoje deti, snažia sa im to vykompenzovať drahými materiálnymi darmi. Práve takáto mládež nemá kde a ako spoznať, čo je správne a čo nie. Snažím sa o to. Nehovorím, že si s každým dieťaťom rozumiem. Každý sme naladení na inú strunu. Preto je pre mňa vzácnym darom, keď sa dieťa predo mnou otvorí ako lupene krehkej orchidei a ja mu postupne čoraz viac rozumiem, počúvam jeho (pre dospelých možno nepochopiteľné) starosti, som súčasťou jeho radosti a úspechov. A to už vonkoncom nie je len vzťah učiteľa a žiaka. Ide tu o prosté pochopenie a rešpektovanie človeka človekom. Nezáleží, či dospelého dieťaťom alebo dieťaťa dospelým.“
Aby mohla Viera Jacková držať krok so súčasným vývojom informačných technológií musí sa neustále vzdelávať. Povedala, že pokiaľ by sa ročne nezúčastnila dvoch-troch školení, neuspela by. Je rada, že jej to vedenie základnej školy umožňuje. Celoživotné vzdelávanie v dnešnej dobe je nevyhnutnosťou, inak by nielen ako vyučujúca informatiky zistila, že nemá čo svojim žiakom povedať. Najmä, keď sa stará aj o talentované deti z projektu Erin. A práve ony sú pre ňu víziou ďalšieho napredovania. Ich i jej samej.
Nie je lego ako lego
Viera Jacková vraví, že sa akosi omylom dostala k práci so stavebnicami lego. Neprezradíme žiadne tajomstvo, keď povieme, že školy dnes, a to nielen základné, nemajú financií na rozhadzovanie. Tí šikovnejší hľadajú, kde ich získať. Možností je niekoľko. Viera Jacková pripravila projekt na logo stavebnice. Nie také obyčajné. „Sú to stavebnice modelov, ktoré sa musia postaviť, dajú sa naprogramovať, pri ich zostrojovaní deti dostanú aj základy automatizácie a riadenia. Vyžaduje si to samostatnosť, tvorivosť a kreativitu detí. To nie sú stavebnice a kocky, aké si pamätáme z čias, keď sme ich spolu s našimi potomkami stavali. Nie je k nim žiadny návod, postup. Poskytujú deťom úžasnú príležitosť sa sebarealizáciu. Nielenže model postavia, musia ho aj naprogramovať, oživiť. Keď sa im to nepodarí, začínajú odznovu. Skúsenosť, omyl, trpezlivosť. To sú základné atribúty, s ktorými musia obrazne povedané pracovať. Aj keď im poviem, že asi to nerobia dobre, viac nezasahujem. Deti samy zistia kde pochybili a len tí najtrpezlivejší zotrvajú.
V Základnej škole na Mariánskej ulici v Prievidzi ich je niekoľko. Nielenže tvorivo pracujú so stavebnicami lego, ale sa aj úspešne prezentujú na mnohých podujatiach. Nemajú problém postaviť sa pred odborné publikum a odpovedať často na úskočné otázky. Za mnohé spomenieme posledné úspechy. Žiaci tejto školy, zverenci Viery Jackovej, po úspechu v Trenčíne predstavia svoju ekologickú triedičku kovového odpadu v Španielsku. Zúčastnia sa na medzinárodnej výstave študentských vedecko-výskumných projektov s názvom VIII Exporecerca Jove 2007. Uskutoční sa koncom tohto týždňa v Barcelone v Španielsku.. Svoju základnú školu, mesto i celé Slovensko budú zastupovať Michal Mjartan a Martin Cmarko, obaja sú z Prievidze. Sú dvaja zo štyroch Slovákov, ktorí sa na festivale zúčastnia. Na súťaži v stavbe a programovaní robot pre stredné a základné školy RoboCup Junior 2007 si vynikajúco počínali piataci Pavel Madaj a Martin Šnirc z triedy Erin. Ich model – automatický park – získal v silnej konkurencii tretie miesto. Stalo sa už pravidlom, že sa žiaci zo ZŠ na Ul. Mariánskej v Prievidzi spolu s učiteľkou Vierou Jackovou zúčastňujú na medzinárodnej konferencii DidInfo. Jej trinásty ročník sa konal koncom marca.
Vynikajúca učiteľka Trenčianskeho kraja Viera Jacková z Prievidze veľa času pre seba nemá. Predsa len si ho nájde, aby chodila do posilňovne, plávať, oprášila si prstoklad a učí sa hrať na gitare, v zime lyžuje. Je žena ako každá iná. Nadovšetko oddaná svojej práci, deťom.
