Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Zmení rómska osada v Handlovej svoju tvár?

Časť mesta, kde bude žiť spokojná rómska komunita a bude v nej mať podmienky pre všestranný kultúrny, spoločenský rozvoj s rešpektovaním etnických potrieb a samozrejme možnosťou rozvíjať tradície.

Tak by mala podľa pripravenej koncepcie v budúcnosti vyzerať terajšia banícka kolónia v Handlovej. Najväčším súčasným problémom v komunite rómskej osady je nízka vzdelanostná úroveň, vysoká nezamestnanosť, nevyhovujúce bytové podmienky. Vedúca sociálneho oddelenia Mestského úradu v Handlovej Veronika Rýšová situáciu veľmi dobre pozná a spolu so svojím tímom vypracovala koncepciu rozvoja tejto lokality. Jej prvoradým cieľom je znížiť sociálno-patologické javy, jednoducho zlepšiť kvalitu života rómskej komunity. O tom, aká je realita v tzv. handlovskej kolónii, sme sa presvedčili aj my. V utorok sme sa vybrali spolu s pracovníčkami sociálneho oddelenia na návštevy do zmienených domácností.
Prešli ste sa niekedy starou baníckou kolóniou v Handlovej, či ste dokonca navštívili jednu typickú rómsku osadnícku domácnosť? Niektorí z vás si v tejto chvíli určite povedali, že po tom ani netúžite. My sme sa vybrali spolu s vedúcou sociálneho oddelenia Veronikou Rýšovou a asistentkou Janou Polakovičovou do terénu. Cieľom bola rómska osada v Handlovej. Dôvod? Boli sme zvedaví, aká je skutočná situácia v týchto rodinách a čo by teda mala zmienená koncepcia, dnes už posunutá na úroveň modelovej pre celé Slovensko, riešiť.
„Na začiatku som určite nemala ambície robiť modelový priekopnícky projekt. Chcela som proste urobiť niečo, čo bude nastavené na naše pomery, slúžiť Handlovej a reflektovať na potreby a pomery nášho mesta,“ vysvetľuje Veronika Rýšová a pokračuje: „Potom sme prizvali na gesciu Úrad vlády-splnomocnencov pre rómske komunity z Banskej Bystrice Maroša Baloga a Ingrid Kosovú. Títo sa zúčastnili na stretnutiach a zrazu to vychádzalo tak, že koncepcia by sa dala použiť aj ako modelová v iných mestách.“ Momentálne majú za sebou asi dvanásť stretnutí pracovnej skupiny, ktorej členmi sú i zástupcovia rómskych občianskych združení (OZ) mesta. Majú nadefinované opatrenia, čiastkové ciele, ktoré chcú plniť a sledovať, aby celkovú situáciu zlepšili. Dopracovávať budú jednotlivé akčné plány, drobné aktivity na naplnenie stanovených cieľov. Pozornosť mienia venovať najmä rodinám, deťom a mládeži ako najviac ohrozeným subjektom. Dôležitou súčasťou a partnermi v tomto smere sú práve OZ. Ich zástupcovia sa podieľali na tvorbe a ich názory sú plne rešpektované.
Úloha - vytvoriť silnú koalíciu
Rómske občianske združenia pracujúce na pôde mesta zohrávajú v rámci koncepcie dôležitú úlohu. Veľkým pozitívom je, že sa počas stretnutí postupne vyprofilovali. OZ ROSA inklinuje k vzdelávaniu, kultúre, tradíciám. OZ SUNO ROMA ide do oblasti zamestnanosti a zamestnávania Rómov, OZ AMARO GODI sa zameralo na riešenie problematiky bývania a OZ PARADI ROMA sa už angažuje v oblasti vzdelávania a zamestnanosti. Keby sa spojili a vytvorili silnú koalíciu, boli by dobrým, silným a spoľahlivým partnerom mestu a akejkoľvek inej inštitúcii. „Dôležitú úlohu zohrajú i v nadchádzajúcom období, pretože dokument potrebujeme zjednodušiť, vybrať z neho najpodstatnejšie a odprezentovať komunite. OZ by teda mali rozhodnúť o mieste stretnutia, termíne, forme. „Primäť k pomoci nielen predstaviteľov združení, ale všetkých, to by som videla ako úlohu práve pre lídrov OZ. Zastupujú ich záujmy a sú aj mostíkom medzi inštitúciami a nimi. Oni by mali nadchnúť ľudí bývajúcich v tejto lokalite a my ich samozrejme podporíme,“ hovorí Veronika Rýšová počas cesty do rodín a zdôrazňuje potrebu absolútne trpezlivého počúvania a reagovania na všetky obavy, ktoré Rómovia v súvislosti s koncepciou majú. „Nastupuje teda najťažšia etapa, kde im na jednej strane nesmieme poskytnúť žiadny výber, pretože by to nikdy neskončilo, ale na druhej strane musíme trpezlivo reagovať na obavy. Treba im namodelovať, ako by to bolo a jasne všetko vysvetliť. Reflektovať i na triviálne obavy, komunikovať. Určite by to nemalo skončiť na tom, že my niečo máme a vložiť to do šuflíka, rovnako neurčiť, že takto to bude a je to nemenné. Teda počúvať, diskutovať,“ so zanietením vysvetľuje vedúca oddelenia a vyzdvihuje na tomto poli prácu asistentky Jany Polakovičovej, ktorá okrem toho, že sa v plnej miere venuje náročnej práci v teréne s rómskou komunitou, vo voľnom čase robí zapisovateľku a je spoluautorkou myšlienok koncepcie.
Asistentku poznajú všetci Rómovia
Jana Polakovičová je v dennom kontakte s obyvateľmi rómskej osady v Handlovej. Bolo to zjavné aj pri našich návštevách v domácnostiach. Vždy nás už vopred upozorní, čo môžeme očakávať a obyvatelia nás zastavujú i na ulici, kladú jej nekonečne veľa otázok, žiadajú pomoc. Nakoľko veľmi dobre pozná ich mentalitu, spôsob života, denné radosti i starosti, pýtame sa jej, čo môže týmto ľuďom koncepcia priniesť a čo im naopak vezme. „No, možno vezme túto kolóniu, ale pokiaľ sa to ľuďom rozumne vysvetlí a pochopia, že je to pre ich dobro, tak to príjmu všetci. Myslím si, že je to dobrý projekt. Oplatí sa do neho investovať ako sily, tak peniaze. Keby sa z nej splnila len polovica, tak týmto ľuďom sa bude žiť oveľa lepšie. Ako ma berú a prijímajú? Ako kde. Niekde dobre, niekde mi dopredu kričia, že sú na mňa nahnevaní a nechcú ma ani vidieť, ale keď to rozdiskutujeme, nakoniec sa vždy dohodneme. Poznám ich spôsob života. Im ešte momentálne nikto nič konkrétne nevysvetlil a majú obavu z toho, čo bude nové. Len toho sa boja. Majú strach zo zmeny. Dvadsať rokov sú naučení na tento stav a nevedia si predstaviť, že by mali bývať niekde inde,“ rozhovorí sa asistentka. Uvažuje sa totiž buď o absolútnej rekonštrukcii súčasnej osady alebo o vystavaní novej, čo sa mnohým nepozdáva.
Rómske domácnosti sú rôzne
Vchádzame do dvora. Po ľavej strane je veľmi rušno. Manželia sa hádajú. Kvôli čomu ťažko identifikovať, len z kusých vyjadrení manželky zrejme manžel pokukáva po susede. Zahýname vpravo. Na dvore nájdete hádam čokoľvek na čo si pomyslíte. Spoločníčky nás upozorňujú, že sa máme pripraviť na tvrdú lekciu „bývania“. Po dlhšom klopaní otvorí pomerne mladý muž. Je doma sám. Družka išla k švagrovi, sťažuje sa však, že je neustále naložená v alkohole. Ani dcéra nedostáva štipendium. Veronika Rýšová vysvetľuje, že nechodí poriadne do školy a v prospechu sa tiež zhoršila. Do chalupy nás ale Dušan Lacko nepúšťa. „Mám tam bordel. Nabudúce, keď upracem vás pozvem.“ Pýtame sa teda, či by priložil ruku k dielu, keby mal možnosť zmeniť tvár osady, zrekonštruovali by sa obydlia. „Urobil by som čokoľvek. Nepracujem, som čiastočný invalid. Beriem 2700 korún, čo je málo. Sú tu zlé podmienky. Mám družku, dieťa. Keby bola robota, tak idem robiť. Pomohol by som, vidíte, ako bývam,“ povedal. Na poznámku, že vlastne môže začať hneď likvidovaním odpadu okolo svojho domu sa len pousmial.
„Všetko treba strhnúť. Ja chcem, aby to zváľali, ja tu nebudem medzi cigánmi, vykrikuje Dašena Lacková (smejú sa jej, že je jediná biela cigánka). Čo by robila? Išla do mesta do jednoizbového bytu. Tu si neoddýchne, veď vraj platí a dodáva: „ My bývame v kolónii štyria. Ja by som tu nechcela zostať kvôli susedom, vôbec si tu nemôžem oddýchnuť. Muž Gustáv Lacko by zostal, keby dali lokalitu do poriadku. Je na invalidnom dôchodku a vraví, že keby im dali materiál na strechy, opravili by ich. „Myslím si, že by som dokázal aj iných pritiahnuť, aby pomohli,“ dodáva. Nadežda Ištoková pritakáva: „Je to tu hrôza. V dvoch izbách bývame desiati. Chcela by som, aby tu bolo lepšie.“ Nevie však čo by bola schopná urobiť. Potom povie, že napríklad upratať. Jej najväčším problémom sú financie. Keď prechádzame o niekoľko domov ďalej, vonku stretávame dve staršie ženy, ktoré sedia a fajčia. Jedna z nich nevidí a v izbe a kuchyni býva so synovou osemčlennou rodinou. Pýtame sa, ako spávajú na troch posteliach. Výklad je zaujímavý o to viac, že v domácnosti so šiestimi deťmi nevidno riad, oblečenie, žiadnu váru. Akoby sa tu len mimochodom zastavili. Veronika Banbergerová sa sťažuje: „Nedobre sa mi tu žije. Všetko mi ukradnú. Ešte aj ten záchod, čo som si urobila. Drevo, všetko. Hneď by som išla do činžiaku. Keby to tu bolo lepšie, veď pravdaže by som pomohla. Nemám na to peniaze. Brat mi nedá pokoj. Tak som ho vyhodila. Prichýlila som ho a on mi teraz robí zle. Vylomil mi dvere, ešte ma chcel aj bodnúť nožom.“ Zídeme do ulice, ktorá je takmer na začiatku kolónie, vojdeme do dvora a máme pocit, že sme sa ocitli úplne v inej oblasti.
I tu sa dá žiť ľudsky
Rodina Vendelína Mačáka robí práve zabíjačku. V kuchyni s bielou kuchynskou linkou, množstvom vkusnej keramiky rozvoniava čerstvo upečený koláč a okolo sa zvŕta gazdinka, dcéra Kamila Šarišská. Ponúkli nás kávou, i slaninky nakrájali a podebatovali sme. Ako sa to dá tu v kolónii takto pekne žiť, zaujímalo nás. „Všetko sa dá, hovorí pán Vendelín: „Kto chce, môže pekne bývať hocikde i na kolónii. Všetko záleží len od ľudí. Celý život som svoju rodinu takto viedol. Môj otec a mama ma tak naučili a ja tak vediem zasa svoje deti. Bývame tu už tridsať rokov. Prešli sme aj dobrým aj nedobrým, ale je to v poriadku. My si vždycky všetko udržiavame v poriadku. Keď chceme, aby to vyzeralo lepšie, mali by sme priložiť svoje ruky. Neviem, ako to budú ďalej robiť. Každú chvíľu rozprávajú inak. Sú nezodpovední,“ dodáva.
Občianske združenie má veľa úloh
Predstaviteľ OZ PARADI ROMA Gabriel Paradi hovorí, že ľudia o novoty zatiaľ veľký záujem nemajú. „Ako OZ by sme mohli pomôcť zjednotiť Rómov a dostať ich k väčšej spolupráci s inštitúciami. Aby boli aktívnejší, vzbudiť u nich dojem, že pracujú na svojom a budú sa mať lepšie. Prvoradá úloha je dať ľudí dokopy, vysvetľovať a možno cez nás budú otvorenejší. Pracujeme na tom už vyše roka. Najväčším problémom sú rodinné klany, nezáujem spolupracovať, čo nedáva dobré znamenie. Je tu nezáujem, teda nič sa im nechce robiť, preto je potrebné, aby aspoň v rámci projektu spojili sily. Bol by som radšej, aby sa zrekonštruovala stará banícka kolónia. Nové nie. Rozprával som sa na túto tému s našimi ´Romákmi´, nechcú odísť z kolónie, boja sa toho. Ľudia sú tu zvyknutí. Sú i takí, čo chcú odísť, ale neplatia za byty, čo chcú potom robiť v meste? Znova by sa vrátili späť. Ivana Červíková, momentálne štatutárna zástupkyňa OZ si myslí, že nakoniec sa im podarí dať ľudí dohromady a docieliť v rómskej osade veľkú zmenu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 038
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 274
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 367
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 992
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 000
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 908
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 192
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 890
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 688
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 581
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Testovanie v Prievidzi.

Z celkového počtu otestovaných ľudí bolo pozitívnych iba 0,79 percenta.

3 h
Testovanie v Handlovej.

Banícke mesto zaznamenalo veľký záujem o objednanie na konkrétny čas.

6 h
Rieka Handlovka v Prievidzi. Ilustračné foto.

Hydrometeorologický ústav vydal výstrahu druhého stupňa.

6 h
Testovanie v Bojniciach.

Mesto otvorilo päť odberných miest. Objednávkový systém však nespustilo.

7 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

10 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

8 h

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22. jan

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

9 h

Už ste čítali?