.
Bola to vôbec zima? Neprišla po jeseni hneď jar? Takéto otázky zaznievali v rozhovoroch ľudí počas uplynulých mesiacov, ktoré nazývame zimné. Kým v minulosti sme boli zvyknutí v decembri, januári, februári a marci na sneh, mráz, treskúcu zimu, tentoraz sme si z toho neužili takmer nič, či len veľmi málo. Teplomilným ľuďom to samozrejme vyhovovalo, rovnako tiež vodičom. Deti milujúce sánkovanie či stavanie snehuliakov boli sklamané, rovnako ako lyžiari. Zimné strediská na hornej Nitre kvôli nedostatku snehu takmer vôbec nefungovali.
Investície sa nevrátili
V známych lyžiarskych centrách Remata a Poruba, ktoré patria prevádzkovateľovi Ski TMG, boli svahy počas zimy vhodné na lyžovanie len niekoľko dní. „Veľmi jednoducho sme zrátali, že sa u nás lyžovalo len počas troch, maximálne štyroch víkendov,“ hovorí riaditeľ Ski TMG Jozef Miština a dodáva: „Snažili sme sa, samozrejme, svahy zasnežovať, no kvôli vysokým teplotám to bola zväčša zbytočná robota. Jedným slovom - katastrofa!“ Na Remate pred sezónou investovali stovky tisíc korún do obnovy bufetov, sociálnych zariadení, detského vleku, či lyžiarskej školy. Návratnosť týchto investícií bola v skončenej sezóne nulová.
Najväčší vlek vo Fačkovskom sedle prešiel pred zimou generálnou opravou. Lyžiari ho však využili len minimálne, rovnako ako aj ostatné tri vleky. „Ak sme náhodou mali sneh, ľudia prichádzali hlavne cez víkendy, počas pracovných dní to bolo horšie. Lyžovalo sa aj počas jarných prázdnin, pričom plnšie svahy sme mali v týždni, keď prázdninovali západoslováci a nie domáci stredoslováci. Ani to nám však nepomohlo, boli sme veľmi stratoví,“ smutne konštatuje predseda Lyžiarskeho klubu Prievidza Boris Petrovič. Myslí si, že do budúcnosti sa budú musieť viac zamerať na letné obdobie a s ním spojenou turistikou.
Nevydarená tohtoročná zimná sezóna, zvlášť kvôli finančným stratám stredísk, môže ohroziť aj nasledujúcu. Pred jej začiatkom totiž musia opäť investovať, napríklad do revízií vlekov a ďalších zariadení. „Neostáva nám nič iné, len opäť vypracovať projekt a žiadať aj prostriedky z fondov Európskej únie. Urobili sme tak už niekoľkokrát, no neúspešne. Malé strediská, ako je aj Fačkovské sedlo, sú v úzadí, peniaze získavajú len väčšie a známejšie zimné centrá,“ zdôraznil B. Petrovič.
Na Remate nie sú spokojní s podporou štátu zimným strediskám. Jozef Miština pritom nehovorí o priamych finančných dotáciách. „Najvyšší predstavitelia štátu neustále hovoria o podpore cestovného ruchu, no žiaľ, zostáva len pri slovách. Radi by sme napríklad rozvíjali naše stredisko na Remate, investovali do jeho rozvoja a rozšírenia. Väčšina svahov je však vo vlastníctve Štátnych lesov, ktoré za prenájom žiadajú doslova nekresťanské peniaze. Prečo v tomto smere nezasiahne štát?“ pýta sa J. Miština a upozorňuje na ďalší dlhotrvajúci problém. „O havarijnom stave tunela, ktorým treba prejsť cestou na Rematu, sa hovorí veľmi dlho. Zodpovední však nič nerobia. Asi zas čakajú na tragédiu, ku ktorej by tam mohlo dôjsť.“ Tunel bráni lepšiemu rozvoju Rematy. Vyššie autobusy ním neprejdú, klasické s tým tiež majú problémy. Navyše stredisko je centrom pre paralympijských športovcov, a tak neraz musia pred tunelom zdravotne postihnutých ľudí na vozíčkoch prekladať do iných vozidiel.
Menej jám a výtlkov
Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja (SC TSK) - Správa a údržba Prievidza nakúpila pred zimou štrk a soľ na posýpanie komunikácií. Väčšina tohto materiálu vďaka teplej zime zostala na
sklade a využitá bude počas ďalšej zimy. V tomto smere možno hovoriť o ušetrení, podobné je to aj v prípade nafty, keďže cestári mali menej výjazdov ako v minulosti. Vedúci technicko – správneho úseku Ľudovít Mäsiar však upozorňuje: „Ak sme nejaké prostriedky ušetrili, určite ich ´neprejeme´. Využijeme ich na ďalšiu údržbu a opravu ciest. Peňazí na tento účel by sme mali oveľa viac, keby sme po každom víkende nemuseli vymieňať dopravné značky zničené vandalmi, ktorí idú zo zábav a diskoték. V poslednom období je to hlavne na Majeri, v Nitrianskom Pravne a Rudne. Len pre ilustráciu, najlacnejšia značka stojí 1300 korún, veľkorozmerná okolo 90 tisíc.“
Napriek veľmi miernej zime boli cestári 24 hodín v pohotovosti, pričom väčšie problémy mali na horských priechodoch, hlavne na Kľaku, Homôlke a vo Veľkej Lehote nad Handlovou. Starosti im spôsobovali predovšetkým nedisciplinovaní vodiči, ktorí nerešpektovali dopravné značky napríklad v Nitrianskom Pravne, pred Kľačnom, či priamo v tejto obci o zákaze prejazdu vozidiel nad 12 metrov dĺžky cez horský priechod Kľak. Najviac problémov spôsobovali predovšetkým poľskí kamionisti.
Miernejšie mrazy nepoškodili tentoraz komunikácie tak, ako napríklad vlani. Výtlkov a jám je oveľa menej. „S ich zasýpaním obalenou drvou za studena sme začali dokonca už v januári. Nemali sme hlásené žiadne poškodenia pneumatík, spôsobené jamami na cestách, ako to bolo bežné v minulosti. Vďaka menšiemu počtu výjazdov sme mohli našich ľudí využiť aj pri zrezávaní krajníc, aby mohla odtekať voda, či pri odstraňovaní kríkov pri cestách. Dokonca sme pri krajniciach kosili aj suchú trávu, pretože kvôli nedostatku snehu neľahla tak, ako inokedy,“ zdôraznil Ľ. Mäsiar.
Cestári v týchto dňoch čistia cesty od prachu, prípadne posypového materiálu a pokračujú v zasypávaní výtlkov, ale už obaľovanou drvou za tepla. S maľovaním vodorovného dopravného značenia môžu začať až potom, keď aspoň tri dni neklesne teplota pod 15 stupňov, aby sa prehrial asfalt a farba sa neolupovala. Maľovanie značenia na komunikáciách prvej a druhej triedy zabezpečujú pre Správu ciest TSK dodávatelia, cesty tretej triedy značia samotní cestári. Tí majú okrem komunikácií v okrese Prievidza na starosti aj vozovky v lokalitách Partizánske a Bánovce nad Bebravou.
Autor: mak